Komentár Sebastiana Zimmermanna (Euronews)

V súvislosti s ukrajinskou krízou rastie tlak na Nemecko, aby zastavilo projekt Nord Stream 2. Neuvedenie plynovodu do prevádzky je jednou z hospodárskych sankcií, ktoré by mohli byť uvalené v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.

Berlín dal v posledných dňoch jasne najavo, že v prípade ruskej invázie budú na stole všetky možnosti vrátane dôsledkov pre Nord Stream 2. Po dlhom období zdržanlivosti sa nemecký kancelár Olaf Scholz priklonil k tejto línii a zostril svoj tón. Podobne ako ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková teraz hrozí Rusku „vážnymi dôsledkami", ak napadne Ukrajinu.

Nord Stream 2 ako páka

Podpora prichádza z USA: „Treba tiež poznamenať, že plynovodom Nord Stream 2 zatiaľ netečie žiaden plyn, čo znamená, že plynovod je pákou pre Nemecko, Spojené štáty a našich spojencov, nie pre Rusko," – povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Má to byť projekt, ktorý umožní Nemecku pôsobiť nezávislejšie na energetickom trhu. Hoci je plynovod medzi Ruskom a Nemeckom oficiálne dokončený, stále nie je v prevádzke. Aké sú dôvody? A kto sú protagonisti tohto politického sporu?

Ako sa to celé začalo...

Plynovod Nord Stream 2 je ďalšou trasou, ktorá vedie paralelne s projektom Nord Stream 1, ktorý je v prevádzke od roku 2011 na dne Baltského mora. Plynovod je dlhý približne 1 230 kilometrov a spája ruské mesto Ust-Luga s Greifswaldom na severovýchode Nemecka. Výstavba sa začala v máji 2018 a projekt bol dokončený 10. septembra 2021, teda s jeden a polročným oneskorením.

Plynovod vlastní ruský výrobca zemného plynu Gazprom. Štátna spoločnosť prevzala polovicu projektu v hodnote približne 9,5 miliardy eur. Zvyšné náklady financovalo európske konzorcium spoločností - OMV (Rakúsko), Wintershall Dea (Nemecko), Engie (Francúzsko), Uniper (Nemecko) a Shell (Spojené kráľovstvo). Projekt sa však stále nezačal realizovať - na prevádzku plynovodu je okrem iného stále potrebná certifikácia od nemeckých orgánov.

Priaznivci

Za projektom stojí Rusko aj Nemecko. V Spolkovej republike Nemecko sa však v posledných mesiacoch, najmä v súvislosti s novovytvorenou vládou zloženou z troch rôznych strán, objavili rozdielne názory a nezhody na to, či a kedy by sa mal spustiť Nord Stream 2. Zelení napríklad odmietajú projekt z geostrategických a klimatických dôvodov. FDP tiež vidí potrebu konať.

Nemecko sa v zásade spolieha na plyn z Ruska, ktorý sa považuje za preklenovaciu technológiu na ceste od fosílnych k obnoviteľným zdrojom energie. Ropovod by bol relatívne lacným spôsobom získavania surovín a pokrývania energetických potrieb krajiny.

Moskva by z toho mala veľký úžitok, pretože by mala kupca pre svoj plyn, čo by jej prinieslo veľké finančné výnosy. Z Ruska sa má do Nemecka cez Baltské more každoročne dodať približne 55 miliárd kubických metrov plynu. Podľa prevádzkovej spoločnosti to stačí na zásobovanie 26 miliónov domácností.

Európska únia

Brusel je proti ropovodu. Vo svojom vyhlásení z júna 2017 uvádza, že Nord Stream 2 neprispieva k cieľom Energetickej únie. Ropovod by sa nemal „prevádzkovať v právnom vákuu alebo výlučne podľa práva tretej krajiny".

Podľa názoru Komisie projekt Nord Stream 2 neprispieva k cieľom energetickej únie, ktorými je otvorenie nových zdrojov, trás a dodávateľov: „Naopak, mohol by dokonca uľahčiť jednému dodávateľovi ďalšie posilnenie jeho postavenia na trhu s plynom v EÚ a sprevádzať ho ďalšia koncentrácia dodávateľských trás."

V súčasnosti existujú dobre fungujúce infraštruktúry na prepravu plynu, ktoré zabezpečujú dodávky energie v Európe. Výstavba Nord Stream 2 by však mohla ohroziť existujúce prepravné trasy, najmä cez Ukrajinu. Josep Borrell, zástupca EÚ pre zahraničné veci, uviedol, že ropovod nie je európskym projektom. Bola by „výlučne v rukách Nemcov".

Geopoliticky kontroverzné

Európska únia nie je jediným protagonistom, ktorý tento projekt kritizuje. USA tiež chcú, aby sa ropovod vôbec nezačal prevádzkovať. V súvislosti so sankciami uvalenými na Rusko v roku 2020 bola výstavba takmer na celý rok zastavená.

Dodávky plynu z Ruska by sa mohli v očiach Washingtonu použiť ako politická zbraň. V novembri 2018 varovali, že „závislosť Európy od ruského plynu je geopoliticky nesprávna". Nechcú, aby sa „plyn vypínal uprostred zimy, keď vypukne politická kríza".

Tento projekt sa považuje za konkurenciu. USA by zasa radšej obchodovali s Európou a predávali napríklad skvapalnený zemný plyn.

Obavy vo východnej Európe

Poľsko je tiež ostro kritické voči Nord Stream 2 a Varšava má pocit, že je ignorovaná ako tranzitná krajina pre dodávky energie. Projekt by mohol znížiť stav plynovodov, ktoré už existujú na pozemnej trase.

Mohli by sa tak stratiť dôležité príjmy z tranzitných poplatkov. Okrem toho existujú obavy, že Rusko by mohlo získať moc tým, že by sa Európa stala závislou od jeho plynu.

Osobitné obavy sa vynárajú aj na Ukrajine. Krajina je závislá od miliardových príjmov z tranzitných poplatkov.

O to viac na pozadí konfliktu na Ukrajine Kyjev varuje pred uvedením projektu do prevádzky. Prezident Volodymyr Selenskij ju označil za „nebezpečnú geopolitickú zbraň Kremľa". Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz uviedla, že ide o „národnú bezpečnosť" Ukrajiny.

Vzhľadom na posilnenie vojsk Moskvy na ukrajinských hraniciach „by bolo pre ruského prezidenta Vladimira Putina ťažšie začať vojnu, ak by plyn tiekol cez Ukrajinu, pretože by to ovplyvnilo jeho dodávky,“ povedal šéf Naftogazu Jurij Vitrenko. Je si istý, že keď sa spustí Nord Stream 2, cez Ukrajinu sa do Európy už nebude prepravovať ruský plyn, dodáva na záver Sebastian Zimmermann.

(Medzititulky red. HD.)

Pomáhame si navzájom  

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ďakujeme za vaše návštevy - Redakcia HD.