Ľudia! Máme pred sebou veľkú a ťažkú bitku: toto, čo sa na nás valí, už môže zastaviť len REFERENDUM! DCA nie je ničím iným ako pozývacím listom pre americkú armádu. Hanba všetkým, ktorí sa na tom podieľajú! Toto si Slovensko nezaslúži, skonštatoval publicista, historik a politický analytik Eduard Chmelár na margo dnešného vyhlásenia Zuzany Čaputovej k Dohode s USA.

Prezidentka si zo Slovenska urobila dobrý deň

Prezidentka republiky dnes zradila Slovensko tým najnehanebnejším a najzbabelejším spôsobom a niet pochýb o tom, že svojím rozhodnutím spláca dlhy za prezidentské voľby. Priznám sa, že som čakal čokoľvek, ale taký drzý, hlúpy a primitívny podvod na občanoch tohto štátu, aký dnes urobila Zuzana Čaputová, mi doslova vyrazil dych.

Prezidentka Čaputová po dlhých týždňoch mlčania vydala vyhlásenie, v ktorom povedala, že prijatie vojenskej zmluvy s USA podporuje, zopakovala všetky vládne frázy, nezmysly a klamstvá, dokonca sa priznala k tomu, že to, ako ju interpretuje ona, je v súlade s tým, ako ju interpretujú členovia vlády...

....a po chvíľke očakávania oznámila toto: na ústavný súd zmluvu nepošle, lebo tam vraj žiadny rozpor s ústavou „neidentifikovala“, ale keďže „vníma“ rozdelenie spoločnosti a chce „spájať“, rozhodla sa poveriť ministra obrany Jaroslava Naďa, aby na budúci týždeň v USA podpísal zmluvu s naším „interpretačným vyhlásením“, v ktorom bude napísané, že „dohoda je výrazom našej suverenity, bude sa vykonávať spôsobom, ktorý neohrozuje suverenitu a neumožňuje na území SR prítomnosť jadrových zbraní vzhľadom na to, že by bola v rozpore s medzinárodnoprávnymi záväzkami“.

Bezcenný zdrap papiera

A teraz vám vysvetlím, čo to znamená a prečo som použil také tvrdé slová. Namiesto toho, aby prezidentka republiky reflektovala námietky odbornej obce a nechala na úsudok Ústavnému súdu SR, čo je a čo nie je v rozpore s ústavou, toto právo zahodila a nespokojnej verejnosti sa pokúsila zalepiť ústa zdrapom papiera, ktorý nebude mať nijaký právny účinok.

„Interpretačné vyhlásenie“ nie je súčasťou textu zmluvy, je to len naša politická deklarácia, ktorú americká strana nemusí ani len podpísať, nič viac. Novinárska otázka, že čo sa stane, keď Spojené štáty odmietnu naše interpretačné vyhlásenie, bola neskutočne tupá – nemajú najmenší dôvod na to, aby sa postavili proti niečomu, čo nebude mať žiadny vplyv na platnosť súčasného textu zmluvy, do ktorého sa už nesmie vstupovať.

Preto mohla Zuzana Čaputová „hrdinsky“ upokojiť verejnosť, že v takom prípade by sme s tým nesúhlasili, lebo vie, že táto situácia nenastane. Inými slovami, namiesto férového demokratického riešenia, ktoré by nielen upokojilo verejnosť, ale aj čiastočne napravilo škody napáchané vládnou koalíciou, prezidentka zvolila podvod a ponúkla nespokojným občanom bezcenný zdrap papiera.

To je škandál a také trápne oklamanie slovenskej spoločnosti, po ktorom si už nezaslúži byť nazývaná hlavou štátu. Tým skôr, že v celom schvaľovacom procese ani len nevypočula kritikov zmluvy a radila sa len s jej podporovateľmi, ako ju čo najúčinnejšie spropagovať.

Pripomeňme si kontext celej zrady

Zuzana Čaputová už v prezidentskej kampani priznala, že zahraničná politika je jej najväčšou slabinou a že sa v tejto oblasti bude musieť opierať o názory svojich poradcov. Vtedy som márne upozorňoval na to, že zahraničná politika patrí medzi najsilnejšie právomoci hlavy štátu a kládol som si otázku, ako bude vykonávať svoj mandát, keď v tejto problematike nie je zorientovaná.

Výsledok vidíme dnes. Prezidentka celé týždne mlčala o tejto dohode napriek tomu, že je to medzinárodná zmluva prezidentského typu, teda jej slovo je rozhodujúce. Namiesto takýchto kľúčových povinností sa venovala detským kresbičkám, koledníkom, diskutovala so zabávačom o duševných chorobách.

A väčšine ľudí ani nedošlo, že toto nie je normálne, že ak máte psychické problémy, mali by ste zájsť za psychológom alebo psychiatrom, nie za prezidentkou a kto je takým jej oddaným fanúšikom, že mu to nevadí, nech si aspoň prečíta článok 101 a 102 Ústavy SR, čo je skutočnou úlohou prezidenta republiky.

Nedala si poradiť

Za takéto osobné PR akcie, ktorými odvádza pozornosť od dôležitých vecí, ju naozaj neplatíme. Preto sa na ňu postupne zvyšoval tlak, aby sa pre závažné pripomienky a pochybnosti obrátila na Ústavný súd SR. Požiadala ju o to naša občianska iniciatíva bývalých politikov a právnických autorít, požiadal ju o to predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini, požiadal ju o to predseda SaS Richard Sulík a naposledy v utorok aj predseda parlamentu Boris Kollár.

Zvolila alibistické riešenie

Mám nejaké kuloárne informácie, že dezorientovaná prezidentka tomuto tlaku takmer podľahla. Lenže potom prišlo záverečné masírovanie od Jara Naďa a Ivana Korčoka. Na tomto stretnutí došlo podľa môjho názoru k definitívnemu zlomu a tam sa zrodilo toto alibistické riešenie v podobe „interpretačného vyhlásenia“.

Je úplne jasné, že ona sama by na to neprišla, pretože čo do nej nevložíte, to tam jednoducho nie je. Zuzana Čaputová zjavne hľadala nejaký dôvod, ako zmluvu akceptovať bez rizika ústavného súdu a tú čarovnú formulku jej pravdepodobne našiel Ivan Korčok (Jaro Naď je na niečo také príliš hlúpy).

Má vôbec vlastný názor?

Pred desiatimi dňami, keď som sa ja, Ján Čarnogurský, Ján Drgonec, Vladimír Palko a Brigita Schmögnerová obrátili na prezidentku, aby dala súlad zmluvy s ústavou posúdiť ústavnému súdu, Zuzana Čaputová ešte nemala riešenie, a tak sa vyhovorila na to, že zmluvu môže napadnúť až po jej podpise.

Lenže my sme ju aj dôrazne žiadali, aby sa k tej zmluve, ktorá otriasa celou spoločnosťou, aspoň vyjadrila. To urobila až dnes. Zbabelo, nekompetentne, ako druhoradá osoba, ktorá čaká na manuál, lebo sama nemá vlastný názor.

Samé lži

Viaceré interpretácie Zuzany Čaputovej sú lživé. Nie je pravdou, že na základe DCA tu nebudú môcť byť rozmiestnené jadrové zbrane. Už som veľakrát vysvetľoval, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní to Spojeným štátom dovoľuje a v novembri minulého roka to potvrdil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg – jej interpretačné vyhlásenie na to nebude mať z hľadiska medzinárodného práva nijaký vplyv, je to len náhubok pre nespokojnú slovenskú verejnosť.

Aj tvrdenie, že nenašla „žiadne odôvodnené tvrdenia rozporu s ústavou vo verejnej debate“ je lož. Či už v podaní nášho občianskeho združenia Zjednotení za mier, alebo Generálnej prokuratúry alebo doktora Harabina a docenta Drgonca boli úplne jasné zásadné pripomienky aj s fundovaným odôvodnením.

Keď napríklad z čl. 3 ods. 3 navrhujeme vypustiť písm. b), nakoľko ozbrojené sily USA nemôžu vyžadovať, hoci len dočasný prístup a využitie súkromných pozemkov a zariadení fyzických a právnických osôb SR bez primeranej náhrady, lebo ide o hrubý rozpor s Ústavou SR a právom EÚ, ak by orgány cudzieho štátu mali mať možnosť zasahovať do vlastníckych práv fyzických a právnických osôb v Slovenskej republike – v tomto Prezidentský palác neidentifikoval žiadne odôvodnené tvrdenie rozporu s ústavou??

Čoho sa prezidentka bojí

Veď to už hraničí so sabotážou ústavného poriadku! Čoho sa bojí Zuzana Čaputová, keď je tak skalopevne presvedčená o súlade DCA s ústavou štátu, na čele ktorého stojí; kam sa tak ponáhľa, že jej spoločenský zmier nestojí za to, aby sa vyriešili všetky pochybnosti; prečo je ochotná spáchať politickú samovraždu a pre pochvalu vo Washingtone zradiť vlastný národ?

Odpoveď sa možno nachádza v jej dnešných slovách z vyhlásenia: „V prezidentských voľbách som bola geopoliticky vyprofilovaný kandidát a s týmto mandátom som voľby vyhrala.“ Naozaj ste ju volili pre toto? Potom máte, čo ste si zaslúžili.

Oblbovátko pre naivných a jednoduchších

Takže ešte raz, aby to pochopil každý: je úplne jedno, ako si to zinterpretuje pani Čaputová. Platí dohodnutý text zmluvy. Môžete jej „interpretačnú doložku“ pokojne nazvať aj oblbovátkom pre naivných a jednoduchších, Biely dom a Pentagon sa musia otriasať od hurónskeho smiechu, ako im to tá poslušná blondínečka zhltla aj s navijakom.

Priatelia, je mi zle z toho, aké politické a mediálne elity má Slovenská republika. Je mi zle z toho, že sú to tí istí, ktorí drzo klamali o zbraniach hromadného ničenia v Iraku, vohnali nás do amerických imperiálnych vojen, nikdy sa za svoje bezočivé lži neospravedlnili, a teraz nás bez mihnutia oka klamú s rovnakým zápalom o DCA.

Je mi zle z toho, že bývalý premiér Mikuláš Dzurinda „vyčíta vládnym politikom pri obrannej dohode s USA prílišnú reflexiu názorov voličov“. Ach, a koho názory majú ústavní činitelia Slovenskej republiky reflektovať? Spojených štátov? Kam sme sa to dostali?

Ľudia, takýchto naničhodných darebákov bez úprimného vzťahu k vlasti si tu roky volíte, a potom len nadávate po krčmách a sociálnych sieťach, akoby ste za to neboli zodpovední vy sami. Ja len dúfam, že tieto postoje si už konečne zapamätáte.

A že teraz nebudete len frflať, pretože ešte máme pred sebou veľkú a ťažkú bitku: toto, čo sa na nás valí, už môže zastaviť len REFERENDUM, jedine sila a odhodlanie národa, ktorý ešte nestratil historickú pamäť a nedovolí, aby nás hŕstka zradcov tak lacno predala.

Som nahnevaný, lebo toto si Slovensko nezaslúži. DCA nie je ničím iným ako pozývacím listom pre americkú armádu. Hanba všetkým, ktorí sa na tom podieľajú.

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.