Európska únia zasiahla až po tom, čo bola fakticky vylúčená z rozhovorov o bezpečnosti medzi Ruskom a USA. O osude sveta sa možno kedysi rozhodovalo v západoeurópskych metropolách, no teraz sa im to akoby vymklo z rúk. Zdá sa však čoraz jasnejšie, že únia si môže za to, že jej členovia už nemajú miesto za vrchstolom, iba sama. A tak teraz nevedú diskusie ale sú viac-menej predmetom diskusií. 

Pred rozhovormi minulý týždeň sa Washington rétoricky zhodol na tom, že o európskej bezpečnosti nemožno rozhodovať nad hlavou EÚ a Ukrajiny, a potom jednoducho pokračovať v bilaterálnom americko - ruskom formáte. Jednoducho povedané, Washington nemôže robiť diplomaciu s eurokratmi v miestnosti. 

 

Prvým dôvodom je, že dôveryhodnosť bezpečnostných záruk USA je postavená vedľa seba s kompromisom. V roku 1962 prezident Kennedy a Sovietsky zväz dosiahli dohodu o vyriešení kubánskej raketovej krízy, ktorá stanovila, že USA odstránia svoje rakety Jupiter z Turecka výmenou za to, že Sovietsky zväz odstráni svoje rakety z Kuby. 

Utajovanie, utajovanie, utajovanie

Namiesto toho, aby USA oslavovali diplomatické úspechy, ktoré zabránili jadrovej vojne, podmienili dohodu jej utajením. Kennedy klamal americkej verejnosti a jej zahraničným spojencom. 

Dve desaťročia americká verejnosť verila, že kríza bola vyriešená konfrontáciou Moskvy v nekompromisnom postoji, čo prinútilo Sovietov ustúpiť a poskytnúť víťazstvo USA. 

Jack Matlock, posledný veľvyslanec USA v ZSSR, tvrdí, že USA podobne prepísali históriu tvrdením, že studenú vojnu „vyhrali“ rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991. Pritom v skutočnosti sa o jej ukončení v roku 1989 rokovalo cez kompromis. 

Pre USA kompromis nie je víťazstvo

Podľa Matlocka je dôsledkom tvorby mýtov v USA národný príbeh, v ktorom sa mier dosahuje pozeraním sa dolu a porážkou svojich protivníkov. Zatiaľ čo kompromis sa odsudzuje ako „upokojenie“. V dôsledku toho sa skutočná diplomacia a kompromisy musia robiť za zatvorenými dverami. 

Druhým dôvodom je, že základom „spojeneckej solidarity“ je vždy stáť jednotne proti protivníkovi, Rusku. To zabezpečuje, že blok môže hovoriť len jazykom ultimát a hrozieb. Hlavným ponaučením z Rady NATO - Rusko bolo, že 30 členských štátov sa pred stretnutím s Ruskom dohodlo na spoločnej pozícii, v ktorej by úradníci nemohli zmeniť existujúci konsenzus. 

To eliminovalo možnosť skutočnej diplomacie, pretože formát vyjednávania z „pozície sily“ iba naznačoval, že NATO bude tlačiť alebo sa vyhrážať Rusku, aby prijalo jeho jednostranné rozhodnutia. Washington aj Moskva si uvedomujú, že diplomacia a kompromis môžu byť úspešné len v bilaterálnom formáte. 

Žiadne miesto pri stole

Najvyšší diplomat EÚ Josep Borrell kritizoval americko - ruský formát za diskusiu o európskej bezpečnosti v jeho neprítomnosti. Borrell tvrdil, že „EÚ musí byť zapojená do týchto rokovaní“, keďže „Európska bezpečnosť je naša bezpečnosť... Ide o nás. To nie je len prípad dvoch štátov, teda Ameriky a Ruska, alebo NATO a Ruska – aj keď si to Moskva predstavuje.“

Toto tvrdenie má určitú iróniu, pretože dôvodom tohto konfliktu je, že Západ za posledných 30 rokov jednostranne zmenil základy európskej bezpečnostnej architektúry nad hlavou Ruska ako najväčšieho štátu v Európe. 

Legitimizácia unilateralizmu prezliekaním mocenskej politiky do jazyka „demokracie“ a „hodnoty“, obavy Ruska o bezpečnosť boli celé desaťročia ignorované a paneurópske bezpečnostné dohody založené na princípe „nedeliteľnej bezpečnosti“ boli porušované. 

Dohody s Ruskom boli neustále porušované

EÚ a Rusko dosiahli v roku 2005 kľúčovú dohodu o spoločných priestoroch medzi EÚ a Ruskom, v ktorej sa obe strany zaviazali pokračovať v integračnom úsilí smerom k spoločnému susedstvu „obojstranne výhodným spôsobom, prostredníctvom úzkej spolupráce a dialógu medzi EÚ a Ruskom zameraným na výsledky, čím efektívne prispievajú k vytvoreniu väčšej Európy bez deliacich čiar.“

Ak by EÚ dodržala túto dohodu a nepokúsila sa marginalizovať Rusko v spoločnom susedstve, súčasná patová situácia s možnými kataklizmatickými následkami by sa nenaplnila.

EÚ sa stáva irelevantnou 

V dôsledku toho je rozdelená Európa predurčená k tomu, aby sa stala čoraz irelevantnejšou. Pokus o postupné posúvanie deliacich čiar smerom k ruským hraniciam podnecuje vzájomné sankcie a vojenské konflikty, čo vedie k tomu, že sa západná Európa viac spolieha na USA. 

Bez strategickej autonómie budú vzťahy medzi EÚ a Ruskom rukojemníkmi vzťahov medzi USA a Ruskom. Počas studenej vojny bol kontinent prinajmenšom stredobodom pozornosti a kľúčovou prioritou USA. No v súčasnej dobe sa členské štáty EÚ stávajú čoraz závislejšími od USA, ktoré sú zase nútené uprednostňovať východnú Áziu. 

Nespoľahlivý partner?

Diplomatické vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa prakticky skončili. To naznačuje, že blok ako inštitúcia na organizovanie paneurópskej bezpečnosti stráca svoj význam. 

EÚ prosperovala ako kolektívna hegemónia v paneurópskom priestore, pretože mohla konať jednostranne a odradiť Rusko od reakcie. Ako sa svet stáva čoraz viac multipolárnym, tento prístup len podpálil susedstvo EÚ, ktoré sa potom snaží vyriešiť vyhrážaním sa Rusku a sankcionovaním jednostranných ústupkov. 

V multipolárnom systéme sankcie končia izoláciou bloku, keďže Rusko pokračuje v presúvaní svojej ekonomickej konektivity na východ. EÚ vyčerpala sankčnú zbraň, čo je problematické, keď je to jediný nástroj v balíku diplomatických nástrojov.

Vzťahy nezlepšil ani Borrell

Aj keď Borrell vo februári 2021 prišiel do Moskvy, aby zlepšil vzťahy, politická predstavivosť sa obmedzila na poučovanie o Rusku a predstavovanie EÚ ako neutrálnej a nevinnej strany v konflikte. Borrell, prekvapený, že Moskva neprijala úlohu civilizačného študenta EÚ, sa vrátil do Bruselu a presadzoval ďalšie sankcie. 

Keď Rusko navrhlo tieto rozhovory, aby sa konečne dosiahlo obojstranne prijateľné urovnanie po skončení studenej vojny, Borrell odpovedal: „Je to prvýkrát, čo Rusi predložili svoju agendu na stôl písomne, vo forme skutočnej zmluvy. To sa ešte nikdy nestalo. Len víťazi to robia: To povedať a toto sú moje podmienky.“ 

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/17/stary-dobry-rusky-zvyk-video

Borrell ďalej navrhol, že východiskovým bodom akýchkoľvek diskusií o európskej bezpečnosti by mala byť diskusia o ruských priestupkoch, a potom načrtol svoje plány na poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. 

Európa bez Ruska je Európou proti Rusku

Rozhovory o paneurópskej bezpečnosti sa mali začať pred 30 rokmi, pretože budovanie Európy bez Ruska by sa nevyhnutne stalo Európou proti Rusku. Bezprostredne je potrebné oživiť umenie diplomacie, čo znamená, že prítomnosť EÚ bude kontraproduktívna. 

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.