Názor Michala Horského (Pravda)
Príbeh pokrytectva, alibizmu a zahrávania sa s dôstojnosťou občanov. Sága o referende za predčasné voľby odkrýva dvojtvárnosť vládnych politikov, ako aj postupnú stratu zábran štandardnej opozície pri spolupráci s fašistami. Kam sme sa teda dostali? A prečo zlátame polámanú chrbticu leukoplastom? – pýta sa Michal Horský v článku Hra na referendum pri okrúhlom stole, uverejnenom v denníku Pravda.
Príliš lákavá korisť
Od búrlivého leta, keď sa populisti predbiehali v zvážaní sa na prezidentke za to, že referendovú otázku predložila na posúdenie Ústavnému súdu, ubehol už nejaký ten piatok konštatuje Michal Horský. Zatiaľ čo SaS s OĽaNO časom stihli elegantne otočiť o 180 stupňov, Boris Kollár sa nevzdal – ide, rieši a rokuje. Priazeň 600-tisíc občanov je na jeho gusto zrejme príliš lákavou korisťou.
Politici dvoch tvárí
A tak sme svedkami inovatívnych stratégií predsedu parlamentu. Ten na jednej strane deklaruje potrebu uskutočnenia referenda, no na strane druhej sa v duchu modlí, aby neuzrelo svetlo sveta, keďže sám by potom mohol ostať mimo brán parlamentu. A tak sa zvoláva okrúhly stôl s politickými lídrami, aby spoločne reflektovali na letný konsenzus naprieč politickým spektrom, poznamenáva Michal Horský.
Vďaka poslancovi Tomášovi Tarabovi, ktorý v lete znemožnil rokovanie parlamentu o tejto otázke na šesť mesiacov, však Kollár zaspal dobu. Jeho koaliční partneri si totiž povedali, že polrok je zrejme dostatočná doba na to, aby volič zabudol na ich prelietavé letné vyjadrenia.
Vymyslel fintu
Pre prípad neúspechu rokovaní tak Kollár vymyslel fintu. Sme rodina tak či tak predložila návrh novely ústavy, ktorá by umožnila skrátenie volebného obdobia referendom. Ale až od roku 2024. Ako dokresľuje ďalej Michal Horský, šéf parlamentu tak stavia na neúspech prijatia novely, aby si potom mohol umyť ruky tým, že on, chudák, sa snažil, ale koaliční partneri ho nepodržali. A aby mal od témy pokoj na ďalšieho pol roka.
Prvky schizofrénie
Prvky schizofrénie však možno badať aj pri jeho koaličných partneroch. Nebolo to tak dávno, čo Smer našiel v lete nečakaného spojenca v osobe Igora Matoviča. „Podlé a zákerné. Pľuvanec do očí 600-tisíc ľuďom…voliči opozície majú právo na konanie referenda o tejto otázke bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie,“ deklaroval v júli líder OĽaNO. Ako podotýka Michal Horský, dnes Matovič hovorí o tom, že nebudú umožňovať mafii návrat k moci.
Ľudia ako nástroj na dosiahnutie mocenských cieľov
Niet pochýb o tom, konštatuje ďalej Michal Horský, že opozícia svojou snahou o uskutočnenie referenda robí z ľudí iba nástroj na dosiahnutie svojich mocenských cieľov. Rovnako ani o tom, že Slovensko by si zaslúžilo zodpovednejšiu a inkluzívnejšiu vládu, ktorá by z občanov nerobila ovce.
O nič lepšie s konzistentnosťou vlastných postojov však na tom nie je ani Richard Sulík, ktorého niektorí považujú za „hlas rozumu“ v koalícii. Zatiaľ čo v lete veľkodušne hovoril o tom, že k „referendu určite pôjde“, lebo je to „nástroj priamej demokracie, ktorý sme vždy podporovali“, tak novembrové návrhy Borisa Kollára ohľadom novely ústavy podporu u neho nenašli.
Prehnitosť politického systému
Podstata problému totiž leží v samotnom ad hoc zúčtovaní politických zlyhaní predčasnými voľbami. Dlhodobú prehnitosť politického systému nevyliečime jednorazovým odtrhnutím skazeného ovocia, ktoré z neho vyrástlo. Bez reformy fungovania politických strán a zmeny volebného systému sme odsúdení na neustále prešľapovanie na mieste. Dokedy? – pýta sa na záver Michal Horský.
(Medzititulky red. HD.)
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.