Banskoštiavnická Kalvária patrí snáď k najznámejším na Slovensku aj vďaka tomu, že mesto patrí do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. V ostatných rokoch prešla renováciou
Horná Roveň je časťou Štiavnických Baní, no areál je majetkom mesta Banská Štiavnica a miestni vedia, že aj na tomto mieste sa nachádza Kalvária.
Hoci sem miestni radi chodia na prechádzky, areál je v dezolátnom stave. Kamenné reliéfy z 18. storočia vplyvom počasia stratili svoju podobu a alej, ktorá sprevádza zastaveniami Krížovej cesty poznačili veterné smršte.
Kalvária však nie je oficiálnou pamiatkou, hoci o jej zaradenie do registra národných kultúrnych pamiatok mesto požiadalo pred vyše dvoma rokmi. „Do dnešného dňa nemáme stanovisko, aj napriek niekoľkým urgenciám,“ opísala komplikáciu Henrieta Godová z oddelenia regionálneho rozvoja mestského úradu. Krajskí pamiatkári ich žiadosť postúpili Pamiatkovému úradu SR v Bratislave.
V prípade, že mesto uspeje, v budúcnosti môže žiadať o dotácie z rezortu kultúry, v rámci ktorého je v rozpočte vyčlenená čiastka práve na obnovu pamiatok. Z vlastného rozpočtu by renováciu určite nezvládlo.
Na sklonku minulej jesene mesto na základe odborného posudku zabezpečilo ošetrenie lipovej aleje. Už v decembri však ľadovcová námraza polámala niektoré konáre, H. Godová preto upresnila, že ďalšie ošetrenie je naplánované v blízkej budúcnosti. Do revitalizácie drevín zahrnuli aj známejšiu kalváriu. Na tento projekt však mesto hľadá peniaze aj mimo svojho rozpočtu. Na revitalizáciu drevín oboch kalvárií, tej hornorovnianskej aj známejšej banskoštiavnickej, mesto hľadá zdroje.
Tie tam boli vysadené začiatkom 90. rokov minulého storočia v rámci zalesňovania kopca v okolí. H. Godová však tvrdí, že: „Po vyše dvadsiatich rokoch je pôvodná baroková krajinná dominanta stratená v novom, historicky neopodstatnenom lese,“ okomentovala súčasný stav Godová.
Kalvária je zakreslená už v mapách z prvej polovice 18. storočia. Šesť kamenných stél a sochy Panny Márie, či sv. Jána po stranách krížov osadili neskôr. „Umelecky kvalitné reliéfy zastavení tu boli vytvorené v roku 1754, pričom kalvárske kríže sú doložené už v k roku 1730, teda ešte pred vznikom kalvárie v Banskej Štiavnici,“ píše Michaela Kalinová z Pamiatkového úradu SR o Hornej Rovni v príspevku zo zborníka venovaného slávnejšej banskoštiavnickej kalvárii.
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.