Komentár Daga Daniša zverejnený v konzervatívnom denníku Postoj s názvom Hegerovi uniká princíp demokracie je o prístupe premiéra Eduarda Hegera k referendu o predčasných voľbách.
"Heger plochým názorom ukázal, že mu unikajú princípy zastupiteľskej demokracie," píše Dag Daniš. Myslí si, že parlament by mal zmeniť ústavu tak, aby umožnila referendum o predčasných voľbách, pretože ak to necháme len tak, o pár rokov nás to dobehne.
Komentár zverejňujeme v plnom znení.
Kollárov „okrúhly stôl“ k téme referenda predčasne vybuchol. Obyčajní aj SaS avizujú, že sa nezúčastnia.
A robia chybu.
Pri tejto téme sa poplietli dve celkom rôzne témy. Jednou je zámer Fica a Pellegriniho tlačiť cez referendum na predčasné voľby. Ignorovať politické hry Smeru a Hlasu je v poriadku. Koalícia sa s nimi nemá čo baviť o predčasných voľbách. Teda o svojom konci. Bolo by to politicky zvrátené.
Druhou témou je ústava a hlbší problém, ktorý prinieslo júlové rozhodnutie Ústavného súdu. Ten tvrdí, že referendum s otázkou o predčasných voľbách nie je možné, lebo ústava to neupravuje.
Po tomto rozhodnutí sa väčšina koaličných lídrov – vrátane Sulíka a poslancov Obyčajných – zhodla, že by podporila zmenu ústavy v prospech referenda. Ochotu riešiť tento problém naznačila aj prezidentka.
Práve o tomto – o ústave a princípe referenda – majú byť politické rokovania, ktoré zvolal predseda parlamentu. Ak to niektoré strany odmietajú, tak utekajú pred zásadnou témou.
To isté platí o premiérovi. Heger vyhlásil, že za možnosťou referenda o predčasných voľbách vidí riziká. Vraj by hrozilo pričasté opakovanie volieb v réžii populistov.
Heger týmto plochým názorom ukázal, že mu unikajú princípy zastupiteľskej demokracie.
S Ústavným súdom môžeme súhlasiť, že taká vážna vec, ako je predčasné rozpustenie parlamentu, by mala byť ošetrená priamo v ústave.
Takisto sa dá súhlasiť s tézou, že štvorročný mandát poslancov musí mať istý stupeň právnej ochrany a stability – aby nehrozil chaos pod tlakom ulice.
To druhé je do veľkej miery vyriešené slovenskými podmienkami pre platnosť referenda. Na rozdiel od iných krajín máme kvórum také tvrdé, že platné referendum (s nadpolovičnou účasťou všetkých voličov) sme mali len jediný raz. Pri vstupe do EÚ. Aj to s tesným výsledkom.
Vyriešené nie sú iba ústavné podmienky referenda o predčasných voľbách – a prípadného výkonu výsledku hlasovania. To sa dá napraviť jednou vetou v novele ústavy.
Hegerove obavy z častého opakovania volieb sú fantómovej povahy.
Na druhej strane: neochota premiéra a Obyčajných vyriešiť ústavné bariéry pre referendum naráža na ich staré sľuby o posilnení priamej demokracie.
Slovenská podoba demokracie je zastupiteľská. Najvyššiu moc má občan, ktorý má právo voliť a delegovať svojich zástupcov do Národnej rady. Výsledok volieb určuje parlamentnú väčšinu a zloženie vlády.
V slobodnej a demokratickej spoločnosti by mal byť každý zástupca verejnej moci odvolateľný. Vláda parlamentom. A parlament – za presne určených podmienok – voličmi. Totiž: skutočnú moc nemá ten, kto môže svojho zástupcu vyberať (voliť, vymenovať...). Skutočnú moc má až ten, kto môže svojho zástupcu kontrolovať a odvolávať. Platí to univerzálne, vo všetkých profesiách a funkciách. A malo by to platiť aj v politike.
Táto poistka je mimoriadne dôležitá. Ak parlamentná väčšina a vláda – je jedno, či Matovičova, Hegerova, Harabinova či Pellegriniho – prestanú zastupovať občanov, tí musia mať páky na to, aby mohli zasiahnuť. Hoci len v krajných prípadoch a za presne definovaných podmienok.
Ak v slovenskej ústave tieto presne určené podmienky chýbajú a Ústavný súd tým stavia prípadné referendum mimo zákona, potom máme v ústavnom poriadku chybu. Systémovú chybu.
V tejto fáze už vôbec nejde o Fica ani Pellegriniho. A ani o Hegera (o ktorom, priznajme si, volič vo voľbách 2020 veľa nepočul). Pravdepodobnosť, že práve Fico a výdatne prehnitý Smer uspejú s platným referendom, je minimálna. Navyše, všetko do veľkej miery závisí od politiky a podpory vlády a parlamentu. Nie od Fica a voličov Smeru.
V tejto fáze ide skôr o budúcnosť, resp. o budúce podoby Národnej rady (a vlády). A o kľúčovú otázku: či je na vrchole hierarchie moci občan. S možnosťou kontrolovať (a v mimoriadnych prípadoch odvolávať) svojich zástupcov.
"Alebo je jeho úloha v zastupiteľskej forme vlády len okrajová a epizodická. Voliť raz za štyri roky. A potom poslúchať a nezavadzať," píše v závere komentára Daniš.
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.