Komentár Tarika Cyrila Amara (Russia Today)

Udalosti spred troch desaťročí prenasledujú politiku súčasnosti! S Ruskom, ktoré spochybňuje západný unilateralizmus spôsobom nevídaným od konca Sovietskeho zväzu, sa neustále do popredia dostávajú dve hlavné otázky. Zdá sa, že obe sú sústredené na vlajkovú loď amerického vojenského bloku, NATO. Myslí si to historik z Koç University v Istanbule, ktorý sa venuje Rusku, Ukrajine a východnej Európe Tarik Cyril Amar.

Po prvé, je tu tvrdenie Moskvy, že existoval prísľub Západu nerozširovať NATO mimo jeho oblasť studenej vojny. Po druhé, je tu tvrdenie Západu, že NATO nemôže, a dnes už vôbec nie, ukončiť prijímanie nových členských štátov. Toto nie je obyčajná rétorika, toto sú kľúčové body.

Záruky Západu boli porušené 

To, že Rusko trvá na dôkladnom preskúmaní a komplexnom, záväzne kodifikovanom resete bezpečnostných vzťahov so Západom po studenej vojne, závisí od jeho tvrdenia, že predchádzajúce záruky Západu boli porušené. Hovory a neformálne sľuby, hovorí Kremeľ, už nestačia, pretože sa ukázali ako nespoľahlivé. 

Na druhej strane mince Západ odmieta kľúčovú ruskú požiadavku – zastaviť expanziu NATO – tým, že sa utvrdzuje v tvrdení, že NATO si jednoducho musí nechať otvorené dvere pre nových členov. 

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/16/pozdrav-bojachtivym-ministrom-video

Obidve tvrdenia je možné overiť. Poďme sa pozrieť na fakty 

Moskva má pravdu vo svojom tvrdení, že Západ porušil svoje sľuby. Takéto sľuby boli Rusku v skutočnosti dané dvakrát. V roku 1990 pri rokovaniach o zjednotení Západného a Východného Nemecka a potom opäť v roku 1993, keď NATO rozširovalo svoju politiku Partnerstva za mier smerom na východ. 

V oboch prípadoch poskytli záruky ministri zahraničných vecí USA James Baker a Warren Christopher. A v oboch prípadoch si vzali za úlohu hovoriť v podstate za NATO ako celok.

Napriek jasným dôkazom stále existujú západní publicisti a dokonca aktívni politici, ktorí tieto fakty popierajú alebo relativizujú, ako napríklad Cold War Re-Enactor a bývalý americký veľvyslanec v Rusku Michael McFaul. Vyjadrime sa k ich námietkam.

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/15/osemnast-scenarov-sankcii-nadreli-sa-v-usa-na-seriali

Jeľcin mal pravdu

Pokiaľ ide o sľuby z roku 1993, prípad je mimoriadne jednoduchý. Ako to v roku 2019 zhrnula Angela Stentová – široko uznávaná americká odborníčka na zahraničnú politiku a praktizujúca bez zaujatosti v prospech Ruska –, dvaja „veľvyslanci USA… neskôr priznali, že Washington nedodržal svoje sľuby“ – z roku 1993, teda „následne ponúka členstvo strednej Európe.“ 

Vtedajší ruský prezident Boris „Jeľcin mal pravdu, keď veril, že výslovné sľuby dané... o tom, že sa NATO v dohľadnej dobe nerozšíri, boli porušené, keď sa Clintonova administratíva rozhodla ponúknuť členstvo,“ – a nielen partnerstvo, ako Christopher ubezpečil Jeľcina – Strednej Európe."   

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/16/ved-ho-ukrizuju-zas-pochvalil-rusov

Železné záruky nie sú až také železné

Prípad z roku 1990 je trochu komplikovanejší, ale nie o veľa. Aj tam sú dôkazy pre výslovný sľub jasné. Popredný americký odborník, Joshua Shifrinson – bez akéhokoľvek podozrenia z uprednostňovania Ruska – na túto otázku v roku 2016 napísal :  

„Začiatkom februára 1990 americkí lídri predložili Sovietom ponuku... Minister zahraničných vecí James Baker navrhol, že výmenou za spoluprácu v súvislosti s Nemeckom by USA mohli poskytnúť „železné záruky“, že NATO sa nerozšíri „o palec na východ“.

„... Sovietsky prezident Michail Gorbačov súhlasil so začatím rozhovorov o znovuzjednotení. Žiadna oficiálna dohoda nebola uzavretá, ale zo všetkých dôkazov bola protihodnota jasná: Gorbačov pristúpil k západnému spojenectvu Nemecka a USA by obmedzili rozširovanie NATO."

Moskva svoju časť dohody dodržala, Západ nie

Aby bolo jasné, Shifrinson, starostlivý učenec, tiež vysvetlil, že americkí vyjednávači a lídri sa začali veľmi rýchlo vracať k tomuto sľubu. To však robí nulový rozdiel v dvoch faktoch: Po prvé, bol daný sľub a načasovanie silne naznačuje, že záležalo na súhlase Ruska so zjednotením Nemecka za západných podmienok. 

Inými slovami: Moskva svoju časť dohody dodržala, Západ nie. Po druhé, aj keď americkí politici rýchlo interne ustúpili, naďalej vyvolávali v Rusku – falošný – dojem, že jeho bezpečnostné záujmy budú zohľadnené. Inak povedané, počiatočný – a následný – sľub bol nielen porušený; po podvode nasledovalo ešte viac podvodov.

Bezpečnostno-politické fiasko Gorbačova?

Tí predstavitelia Západu, ktorí stále popierajú to, čo sa stalo v roku 1990, tvrdia , že vôbec nešlo o NATO mimo východného Nemecka. 

Úprimne povedané, hoci populárny, je to mimoriadne hlúpy argument: Po prvé, Gorbačov má pochopiteľný záujem na tom, aby nebol braný na zodpovednosť za bezpečnostno-politické fiasko, keď nechal NATO expandovať. Po druhé, aj keby sa rokovania v roku 1990 týkali výlučne východného Nemecka, pamätajte na ich skutočný kontext: Sovietsky zväz tu bol stále a tiež Varšavská zmluva.

Dve veci sú teda zrejmé: Po prvé, prísľub z roku 1990 by sa mohol týkať iba východného Nemecka. A po druhé, samozrejme to jasne naznačovalo, že čokoľvek na východ od východného Nemecka bude zakázané pre NATO.

Nečestný Západ

Ďalšiu líniu západnej obrany možno označiť iba za zásadne nečestnú: samotné NATO – a zrejme aj súčasný americký minister zahraničných vecí Antony Blinken – si teraz celkom náhle pamätajú , že „Spojenci NATO prijímajú rozhodnutia na základe konsenzu a tieto sa zaznamenávajú. Neexistuje záznam o žiadnom takomto rozhodnutí prijatom NATO. Osobné uistenia od jednotlivých lídrov nemôžu nahradiť konsenzus Aliancie a nepredstavujú formálnu dohodu NATO. 

To znie skvele! Keby o tom James Baker a Christopher Warren vedeli, keď sľubovali Gorbačovovi a potom Jeľcinovi o NATO!

To vážne? Dvaja ministri zahraničných vecí USA oslovujú Moskvu, ako keby mali právo hovoriť za NATO a formovať ho. Moskva veľmi hodnoverne – vzhľadom na to, ako NATO skutočne funguje – predpokladá, že môžu. A keď sa potom tieto sľuby porušia, je to problém Ruska? 

Politika otvorených dverí je stále len politika

A čo tvrdenie Západu, že NATO musí zachovať politiku „otvorených dverí“, alebo inak povedané, nemôže sa dohodnúť s Ruskom na zastavení expanzie? Toto tvrdenie, na rozdiel od Moskvy o sľuboch NATO, je nesprávne. Tu je dôvod:

NATO argumentuje, že jeho neschopnosť niekedy zavrieť dvere je založená na zmluve NATO, teda na jej ústave. Tu je argument NATO v origináli:

„Politika otvorených dverí NATO“ je založená na článku 10 zakladajúceho dokumentu Aliancie, Severoatlantickej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že „členstvo v NATO je otvorené pre každý „európsky štát, ktorý je schopný podporovať princípy tejto zmluvy a prispievať k bezpečnosti severoatlantickej oblasti“. A že „akékoľvek rozhodnutie o rozšírení musí byť prijaté ‚jednomyseľnou dohodou‘... Za posledných 72 rokov sa 30 krajín slobodne a v súlade s ich domácimi demokratickými procesmi rozhodlo vstúpiť do NATO. Toto je ich suverénna voľba." 

Zmeniť sa to dá, len treba chcieť

Ak by všetko vyššie uvedené bolo správne, stále by bolo naivné veriť, že takéto veci sa nikdy nedajú zmeniť. Ako keby to bola prirodzená sila podobná gravitácii. 

V skutočnosti však v tomto prípade nie je dôvod akceptovať prekvapivo pritiahnutý a nekonzistentný výklad vlastného zakladajúceho dokumentu NATO. Pretože to, čo v skutočnosti hovorí článok 10, je, že dvere sú otvorené pre každý európsky štát, ktorý môže „prispieť k bezpečnosti severoatlantickej oblasti“ a že prijatie akéhokoľvek takého štátu do bloku sa môže uskutočniť len na základe „jednomyseľného súhlasu “ všetkých súčasných členov NATO. 

Nič z toho v skutočnosti nie je v rozpore s možnosťou, že NATO jedného dňa vyhlási, že v budúcnosti (neobmedzene alebo s presnými dátumami) už žiadne ďalšie štáty nemôžu pomôcť „prispieť“ k jeho bezpečnosti, a preto nemožno prijať žiadne ďalšie štáty. 

Povedané inak: „Politika otvorených dverí“ NATO je presne taká: Je to politika. Nie je to prirodzený zákon, ba ani nič, čo by NATO zaviazalo urobiť podľa vlastného zakladajúceho dokumentu (ktorý by vlastne nikoho iného nezaväzoval). Politika je však, samozrejme, otvorená revízii. Tvrdenia NATO, že „nemôže“ prestať pripúšťať, sú preto nezmyselné. 

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/15/ruska-vojenska-odpoved-na-hluchotu-nato-video

Stručne povedané, Rusko má pravdu

Západ sľúbil, že nebude rozširovať NATO, a tieto sľuby boli porušené. NATO sa mýli: v skutočnosti môže zavrieť dvere; proste sa mi to nezdá.

Tieto veci v skutočnosti nie je ťažké pochopiť. To, čo je azda najviac znepokojujúce na súčasných dominantných západných naratívoch o týchto otázkach, nie je ani to, že sú nesprávne, ale to, že časť západných elít, intelektuálnych a politických, zjavne skutočne verí svojim vlastným nezmyslom. 

Dúfajme však, že zámerne prekrúcajú pravdu. Pretože inak sa začali motať vo vlastnej propagande. A ak je to tak, je veľmi ťažké vidieť, ako budú rokovania pokračovať.