Komentár Christopha von Marschalla (Der Tagesspiegel)
Dvadsiatka krajín EÚ sa odvracia od klimatickej politiky Únie a drasticky znižuje dane z energií.
Elektrina, kúrenie, mobilita patria medzi každodenné potreby, preto musia zostať cenovo dostupné. V opačnom prípade hrozí sociálna vzbura.
Nemusí to však viesť ku krvavým povstaniam, aké sú teraz v Kazachstane, alebo sa v minulosti odohrali v Iráne, Líbyi a Tunisku. Aj v Európe sa vlády obávajú dôsledkov cenovej explózie. Mnohé krajiny EÚ neskrývajú strach z protestov „žltých viest“ proti vysokým cenám energií, ako napríklad vo Francúzsku.
Obyvatelia v eurozóne musia platiť za energiu o 26 percent viac ako pred rokom, čo je zámerný dôsledok programu „Fit for 55". Ten EÚ prijala v rámci boja proti klimatickým zmenám. Energia má byť drasticky drahšia, aby sa vytvorili stimuly na zníženie emisií CO 2.
Krajiny sa odvracajú od stratégie Únie
V súčasnosti sa však čoraz viac členských štátov odvracia od prijatej stratégie Únie. Tým, čo sledujú poľské médiá, určite neunikla reklama vlády na jej „ochranný štít proti inflácii". Zdôrazňuje sa v nej, že nárast cien je celosvetovým problémom, ale ako hlavnú príčinu uvádza politiku EÚ v oblasti zelenej energie.
S cieľom „ochrániť poľské rodiny" vláda teraz znižuje DPH na energie z 23 na 8 percent. Rodiny s nízkymi príjmami dostávajú dotáciu na energie.
Obavy z protestov „žltých viest“
Podobné opatrenia prijalo 20 z 27 krajín Únie, keďže ceny elektriny a plynu na energetických burzách sa na jeseň v porovnaní s predchádzajúcim rokom viac ako zdvojnásobili. Obávajú sa protestov „žltých viest", ako boli tie vo Francúzsku v roku 2018, keď prezident Emmanuel Macron zvýšil dane z fosílnych palív, aby financoval svoju energetickú transformáciu.
Španielsko znížilo daň z elektriny z 5,1 na 0,5 percenta a Taliansko DPH na plyn o 5 percentuálnych bodov. Macron nariadil, aby sa cena plynu pre spotrebiteľov nezvyšovala až do apríla - mesiaca prezidentských volieb - a cena elektriny maximálne o 4 percentá. Dodávatelia energií dostanú kompenzáciu zo štátnej pokladnice.
Naproti tomu nemecká vláda sa v tomto smere nevie rozhýbať, hoci hnev mnohých občanov je nepochybný. Cena benzínu totiž vzrástla z 1,24 eura za liter v novembri 2020 na viac ako 1,70 eura. Na rozdiel od väčšiny partnerov EÚ nemecká vládna koalícia výrazne neznižuje dane za energie. Ministri sa zjavne neodvážia zaujať útočné stanovisko k politike zelenej energie Únie.
Kompenzácia zvýšenia ceny znižuje motiváciu
Toto presviedčanie je však potrebné na to, aby občania podporili politiku v oblasti klímy. To, čo robia Poľsko, Francúzsko, Španielsko a ďalší síce krátkodobo zmierňuje hnev ľudu, nie je to ale udržateľné. Ak vybalansujete politicky želané zvýšenie cien, zbavíte sa aj motivácie šetriť energiou. A dane z energie sa aj tak nedajú znížiť pod nulu, dodáva na záver Christoph von Marschall pre Der Tagesspiegel.
(Medzititulky red. HD.)
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.