V priestoroch centra BIVIO sa dnes konala tlačová beseda k listu, ktorým organizácie Národnej rady organizácií zdravotne postihnutých občanov (NRO ZPO) reagovali na tragický požiar v DSS v Osadnom.
Otvorený list premiérovi a ministrovi práce, soc. vecí a rodiny
Prezentovali ho komisárka pre osoby so ZP Zuzana Staurovská; štatutárna zástupkyňa nezávislej platformy Sociofórum Lýdia Brychtová; predseda NRO ZPO Branislav Mamojka a riaditeľka ZPMP Iveta Mišová.
Otvorený list podpísalo 62 právnických a 108 fyzických osôb. Podpísaní v ňom podľa Zuzany Staurovskej chcú upriamiť pozornosť vlády, ale aj verejnosti na pretrvávajúci alarmujúci stav v zariadeniach sociálnych služieb. Ten sa nedávno ukázal pri tragickom požiari v Osadnom. Mnohé zariadenia nie sú dostatočne zabezpečené pred podobnými situáciami. Na túto skutočnosť Z. Staurovská upozorňuje od roku 2017. Pri svojich monitoringoch naráža na permanentné porušovanie práv osôb so ZP.
Ide najmä o budovy, ktoré nikdy neboli určené na podobné služby a tiež nie sú na pobyt ľudí so ZP prispôsobené - nie sú bezbariérové, nemajú signalizačné zariadenia pre imobilných klientov, imobilní klienti sú umiestňovaní na vyšších poschodiach. V snahe zabezpečiť ich ochranu sú na izbách zamykaní, alebo umiestňovaní do sieťových postelí. (tie sú od r. 2009 v soc. zariadeniach zakázané, pozn. red.) Komisárka tiež pripomenula, že je nedostatočný zákonom určený stav odborného personálu v týchto zariadeniach. Proces deinštitucionalizácie je podľa Z. Staurovskej jednou z možností, ako riešiť nevyhovujúcu situáciu. Tiež zriaďovateľom odporúča sledovanie ďalších možností pre vytváranie komunitných služieb pre klientov.
Skvalitňovanie komunitných sociálnych služieb
87 percent zariadení u nás je riešených pobytovou formou. Dvanásť percentami sú zastúpené zariadenia s týždennou formou a len 11 percent sociálnych služieb je poskytovaných ambulantne, vyčísľuje štatistiku Lýdia Brychtová, pričom terénna sociálna služba je poskytovaná cca 15tisíc občanom na Slovensku. Napriek tomu, že by to bola ideálna forma sociálnej starostlivosti, za ostatné roky práve počet týchto služieb klesá.
Nie preto, že by nebol záujem - prieskumy ukazujú, že až 88 percent opýtaných z radov prijímateľov sociálnych služieb alebo ich príbuzných by si prialo poskytovanie služieb či už doma, prípadne v komunite. Napriek tomu je v poradovníku čakateľov na umiestnenie v pobytovom sociálnom zariadení jedenásťtisíc ľudí.
Proces deinštituconalizácie sa na Slovensku začal v roku 2013, no podľa L. Brychtovej napreduje len veľmi pomaly. Sú kraje, kde ho ani len nezačalo žiadne zo zariadení poskytujúcich sociálne služby. Pripomína tiež, že hoci na renováciu budov bolo vynaložených v globále sto miliónov eur, vôbec sa to nepremietlo do kvality života klientov, čo je v mnohých prípadoch nutné riešiť okamžite.
Opatrenia v rámci "Akčného plánu"
Ten sa vytvoril po ratifikácii Medzinárodného dohovoru o právach ľudí so ZP. V rámci neho sa mali vyškoliť samotné osoby so ZP v tom, ako sa správať v krízových situáciách - mali byť organizované kurzy prvej pomoci a poverený touto úlohou bol Slovenský červený kríž. Toto opatrenie je podľa B. Mamojku veľmi málo účinné, pretože napríklad imobilná osoba je schopná maximálne stlačiť tlačidlo, ktorým si privolá pomoc.
Druhým opatrením mali byť školiace aktivity v oblasti záchranných zborov - policajti, hasiči atď. Tento bod pri aktualizácii Akčného plánu v roku 2020 bol z neho úplne vypustený. B. Mamojka oznámil, že v rámci najnovšej aktualizácie, ktorá prebieha aktuálne a na rokovanie vlády sa dostane niekedy na jeseň, bude NRO ZPO trvať na tom, aby sa do nej dopracovali rôzne evakuačné a krízové plány pre jednotlivé zariadenia, ale aj všeobecne.
30 rokov po revolúcii sa urobilo veľmi málo
Zvlášť pre podmienky života v týchto zariadeniach pre ľudí s mentálnym postihnutím. I. Mišová vyjadrila pobúrenie nad týmto stavom. Pripomenula, že napriek enormnému úsiliu zamestnancov a opskytovateľov sociálnych služieb, nie sú tieto na potrebnej úrovni. Pri takom zabezpečení, aké v týchto zariadeniach existuje, je veľmi ťažké udržať kvalitný a dôstojný život pre klientov.
Pripomenula, že inštitúcie, ktoré fungujú podľa vzorov z prelomu 19. a 20. storočia, nie sú v súlade ani so zaužívanými štandardmi kvality bývania a už vôbec nie so súlade s právami osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.