Názor Huberta Kowala (Trend)
Medzinárodné dohody nie sú len o korektnom právnom znení. Aj jeden irelevantný incident môže zmeniť nálady verejnosti a zvrátiť dlhoročné diplomatické úsilie, konštatuje externý redaktor týždenníka TREND.
Príslušník amerických ozbrojených síl, momentálne pôsobiaci na letisku v Sliači, sa v rámci svojho voľna zúčastní na večierku, v ktorom hlavnú úlohu zohráva konzumácia alkoholu. Podujatie však čoskoro začne prekračovať spoločensky akceptované medze a na miesto je privolaná policajná hliadka.
Stav miernej opitosti spojenej s prílivom guráže však vedie ku konfrontácii s príslušníkmi Policajného zboru. Napriek omámeniu tradičnými slovenskými nápojmi americký vojak zneškodňuje troch policajtov, kým ho finálne nezadržia za výtržnosti a porušovanie nočného kľudu.
Predstavme si následky tohto hypotetického scenára. Už na ďalší deň by o husárskom kúsku amerického vojaka hovorilo celé Slovensko. Sociálne siete by zaplnili príspevky, ktoré na základe incidentu odsúdia symbolickú prítomnosť amerického personálu na našom území.
Uvedené príspevky sa neskôr stanú základom pre opozíciu, ktorá na základe poranení slovenských funkcionárov volá po okamžitom vyvodení politickej zodpovednosti.
Prah citlivosti slovenského občana na podobné prejavy chuligánstva je totiž nastavený veľmi nízko.
Z bežného aktu výtržnosti na náhodnom večierku sa v priebehu niekoľkých hodín stáva celonárodný škandál. Opozícia na čele s facebookovými križiakmi Blahom a Tarabom vyzýva na bojkot všetkého, čo je americké a minister obrany ešte viac zhoršuje situáciu svojimi nemiestnymi poznámkami.
Masový protest pred americkou ambasádou je len otázkou niekoľkých dní. Slovensko sa opäť rozdelilo na dva tábory. Nejde pritom o vymyslenú udalosť.
Veľmi podobný incident sa pred takmer dvomi týždňami udial v severnom Poľsku. Hlavnú úlohu večierkového výtržníka v ňom odohral sotva 22-ročný americký vojak, ktorý pod vplyvom alkoholu udrel do tváre policajtku a zranil jej dvoch kolegov.
Paradoxne, šarvátka za nepriamej účasti najväčšieho vojenského spojenca, spoločnosťou výrazne nerezonovala. Jediné, čo po nej zostalo, sú stovky komentárov na sociálnych sieťach, ktoré sa smejú z neschopnosti miestnej polície.
Slovensko však nie je Poľsko a prah citlivosti slovenského občana na podobné prejavy chuligánstva je nastavený omnoho nižšie.
Vzťah oboch národov k Spojeným štátom sa v mnohom zásadne líši. Kým Poliaci vzhľadom na svoje krvavé a komplikované dejiny vnímajú Ameriku vo veľkej miere ako garanta mieru v stredovýchodnej Európe, na Slovensku sa pomimo členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO) často skloňujú názory, ktoré spásonosné vlastnosti vidia v rezidentoch Kremľa.
Môže za to iná mentalita, ale aj odlišné vnímanie dejín. Pre bežného Poliaka je nemysliteľné klaňať sa pred pomníkmi padlých sovietskych vojakov. Ich príchod totiž nebol vnímaný ako oslobodenie, ale pokračovanie okupácie z roku 1939 spojené s obmedzením základných práv a smrťou desaťtisícov občanov. Je pochopiteľné, že poľská vláda je svojimi voličmi zaviazaná k väčšiemu obrannému úsiliu ako tá slovenská.
Práve preto je necitlivosť a arogancia slovenských úradov škandalózna. Očakávať, že slovenské obyvateľstvo bude aj k symbolickej vojenskej prítomnosti rovnako prívetivé ako relatívne militaristické a protiruské Poľsko, je prejavom vrcholnej ignorancie.
Otázka široko diskutovaného návrhu obrannej dohody s USA nie je len čisto právnickou otázkou. Nakoľko sa môžu ministri obrany a zahraničných vecí tváriť, že ide o štandardnú procedúru, stihli už naraziť na politicko-spoločenské mantinely Slovenska.
Pri tejto príležitosti by bolo hriechom neparafrázovať výstižný výrok prezidentky Zuzany Čaputovej o tom, že žije v krajine, ktorej nerozumie. Ani slovenskí jastrabi nerozumejú, že Slovensko je súčasťou západného klubu liberálnych demokracií, no zároveň v jeho vnútri naďalej bije východné srdce. Na túto diagnózu totiž nepoznáme žiadnu funkčnú liečbu.
https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/09/bezbranne-americke-lietadlove-lode
Udalosti posledných dní len potvrdzujú známu skutočnosť, že aj tá najmenšia udalosť sa pod vplyvom dvoch vyhradených svetonázorových skupín dokáže zmeniť v toxické tornádo. Záujmy republiky, medzinárodná povesť a pocity občanov sú pri podobnej debate odsunuté na vedľajšiu koľaj.
Pokiaľ by súčasná vláda chcela sabotovať dôveru Slovákov v NATO, nerobila by to lepšie. Naopak, opozícia svojou demagógiou a jadrovou argumentáciou úspešne smeruje k tomu, že vulgárna a pyšná komunikácia Jaroslava Naďa bude prvýkrát pôsobiť vyvážene a decentne.
Mocní tejto zeme sa pre otázku dvoch letísk a niekoľkých spojeneckých vojakov postavili na hlavu a prišli o kontakt s realitou. Z celého srdca im zaželajme skoré uzdravenie a návrat do života reálnych problémov.
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.