Vo veku 94 rokov zomrel herec, režisér a aktivista Sidney Poitier, prvá veľká černošská filmová hviezda Hollywoodu. V roku 1963 sa stal prvým černochom, ktorý získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon. V 50. a 60. rokoch bol symbolom boja proti rasizmu.
TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil.
Sidney Poitier sa narodil 20. februára 1927 v Miami na Floride v USA ako jedno zo siedmich detí v bahamskej farmárskej rodine. Detstvo prežil na Bahamách. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako zdravotník. Pracoval tiež ako stavebný robotník, predavač a robotník v dokoch.
Keď sa zbavil nepatričného prízvuku, prijali ho v roku 1945 do divadla American Negro Theater v New Yorku. Tam hral napríklad v dráme Dni našej mladosti.
Jeho úlohy možno označiť za prelomové, pretože černošskí herci dovtedy v prevažnej miere stvárňovali postavy spojené s tancom a spevom. Počas hosťovania na Broadwayi v roku 1946 dosiahol úspech v úlohe Polydora v hre Lysistrata. V Hollywoode sa objavil v roku 1950 vo filmovej dráme z prostredia rehabilitačného strediska pre vojnových slepcov Bez východiska (No Way Out).
Výraznejšie na seba upozornil vo filme Džungľa pred tabuľou (Blackboard Jungle) v roku 1955. Táto snímka je zaujímavá aj po hudobnej stránke – uvedením skladby Rock Around the Clock, legendárneho hitu Billa Haleyho, ktorý znamenal začiatok rokenrolovej horúčky v USA.
V roku 1958 v snímke Útek v reťaziach (The Defiant Ones) spoločne s Tonym Curtisom (Niekto to rád horúce) stvárnili dvoch trestancov, ktorí spútaní oceľovými putami utekajú z väzenia. V roku 1962 stvárnil úlohu psychiatra v snímke Okamih rozhodnutia (Pressure Point). O rok neskôr nasledovala snímka Poľné ľalie (Lilies of the Field), za ktorú získal Sydney Poitier sošku Oscara ako prvý afroamerický herec.
Za postavu policajného dôstojníka Virgilla Tibbsa v dráme V žiare noci (In the Heat of the Night) z roku 1967 herec získal Zlatý glóbus. Ešte v tom istom roku nakrútil úspešné snímky Hádaj, kto príde na večeru (Guess Who's Coming to Dinner) či Pánovi učiteľovi z lásky (To Sir, with Love).
Sidney Poitier sa začal venovať aj filmovej réžii. Jeho premiérou v tomto smere bol western Buck a kazateľ (Buck and the Preacher, 1972), nasledovali komédie V meste v sobotu večer (Uptown Saturday Night 1974), Urobme to znovu (Let's Do It Again, 1975), Blázni vo väzení (Stir Crazy, 1980) alebo Ghost Dad (Otec je duch, 1990).
Cenu amerického filmového inštitútu za celoživotné dielo
Herecky sa na istý čas odmlčal, aby sa na plátna vrátil koncom 80. rokov v snímke Smrť v pätách (Shoot to Kill) či filmom Sliediči (Sneakers, 1992). V roku 1997 hral v americkom remaku francúzskej klasiky Šakal (The Jackal), niekoľko filmov nakrútil ešte pre televíziu – posledným bola snímka Posledná šanca (The Last Brickmaker in America, 2001).
V roku 1992 získal Sydney Poitier Cenu amerického filmového inštitútu za celoživotné dielo, ku ktorému o desať rokov neskôr pribudol čestný Oscar.
Francúzsko udelilo Poitierovi 18. mája 2006 na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Cannes svoje najvyššie umelecké ocenenie, titul Le chevalier des Arts et Letters (rytier umenia a literatúry) za odstránenie bariér pre černošských hercov v Hollywoode.
Americký prezident Barack Obama mu 12. augusta 2009 odovzdal prezidentskú medailu slobody – najvyššie civilné vyznamenanie USA. "Hovorí sa, že Sidney Poitier netvorí filmy, ale míľniky. Míľniky umeleckej výnimočnosti. Míľniky amerického progresu," popísal prezident prácu herca, ktorý počas svojej filmovej kariéry hral vo viac než 50 filmoch. Najvyššie ocenenie Britskej akadémie filmových a televíznych umení (BAFTA) za celoživotný prínos si Poitier prevzal v roku 2016.
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.