Názor Juraja Draxlera (Pravda)

V uplynulom roku vládnej koalícii klesla popularita na historicky najnižšiu úroveň akejkoľvek slovenskej vlády v období samostatnosti.

Nízka popularita však neznamená, že opozícia stále nemá svojich podporovateľov, konštatuje v článku „Reformný rok?“ v denníku Pravda Juraj Draxler, vedúci Centra pre verejnú politiku.

Boj proti mafii sa tak trochu zasekol

Iste, „boj proti mafii“ sa trochu zasekol. Je až príliš očividné, ako sa údajne protikorupčné ťaženie zameriava najmä na mocenské siločiary. Vulgárne povedané, ak ste ukradli aj desať miliónov, ale nepatríte do okruhu známych Roberta Fica, tak vás nikto až tak horlivo vyšetrovať nebude, poznamenáva Juraj Draxler.

Verejnosť sa zo zatýkaní nenaje

Navyše, verejnosť si začala uvedomovať, že sa z tých zatýkaní nenaje. Ono to naozaj nefunguje tak, že „stačí nekradnúť“ a zrazu sa žije lepšie. Takže toto už vláde body nerobí. Ale od jesene sa ozývajú hlasy, že je predsa len dôležitá. Pretože „prinesie reformy“.

Hospodárstvo vďaka reformám nejak špeciálne nepokročilo

Ako pripomenul Juraj Draxler, jedna z poradkýň premiéra na konci roku v novinovom rozhovore vyzvala zamyslieť sa nad tým, „ako zreplikovať úspešný príbeh, ktorý sme tu mali na začiatku tretieho tisícročia. Vtedy k nám začali prúdiť zahraničné investície a prudko sa tu začala zvyšovať životná úroveň“.

Zaujímavé na tomto tvrdení je, že ho veľmi ťažko doložiť faktami, že by hospodárstvo špeciálne pokročilo „vďaka reformám“. Neukazuje to ani rast HDP, ale ani príjmov.

Bájne reformy výrazný rast miezd nepriniesli

Ako Juraj Draxler poznamenal, v Centre pre verejnú politiku  nedávno vydali komplexnú štúdiu o tom, ako sa vyvíjali príjmy Slovákov v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré sa po roku 2004 stali členmi EÚ. Výsledok? Tie naše rástli prakticky po celý čas najpomalšie. Nijako nezrýchlili ani po bájnych reformách dvoch vlád Mikuláša Dzurindu.

Pri rozširovaní európskeho hospodárskeho priestoru korporácie potrebovali časť výroby presunúť na východ. Šetrí im to náklady priamo, v miestnych mzdách. Ale aj nepriamo, pretože pri vyjednávaní s nemeckými či francúzskymi odbormi sa môžu vždy vyhrážať presunom ďalšej výroby na východ, skonštatoval Juraj Draxler a dodal, že investície takto prichádzali za vlád Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu a neskôr za Roberta Fica.

Prečo je reformná mytológia taká silná?

Napriek tomu je tu tendencia tento extenzívny rast pripisovať magickým reformám. A médiá tlieskajú prakticky hocičomu, čo má túto nálepku.

Prečo je „reformná mytológia“ taká silná? Napríklad korporácie a veľmi bohatí ľudia v USA, Británii či Nemecku potrebujú daňové reformy vo východnej Európe a inde, aby mohli doma hovoriť, „aha, inde by bolo naše daňové zaťaženie oveľa nižšie“, zdôrazňuje Juraj Draxler. Biznis tlač aj podnikateľské „mimovládky“ podľa neho zvlášť milujú rovnú daň. Pretože tá znamená, že bohatých nemôžete zdaniť viac. To je všetko.

Roky sa elity učili, ktoré reformy sú „cool“, a ktorým je dobré tlieskať

Rokmi tak učili naše miestne elity, ktoré reformy sú „cool“, a ktorým je dobré tlieskať. Znamená to, že reformy nepotrebujeme? – pýta sa ďalej Juraj Draxler. Určite nie, ak niečo nefunguje, tak to, samozrejme, treba zmeniť. Ide však o to, aké tie zmeny sú.

Ak platí, že našu budúcu prosperitu ovplyvňuje to, ako vieme produkovať inovácie, tak sa treba báť. V Českej republike dnes existuje štyridsať univerzitných spinoffov. Teda firiem, ktoré založili vysoké školy, aby takto priamo zarobili na tom, na čo prišli vo svojom výskume. Koľko spinoffov máme na Slovensku? – pýta sa Juraj Draxler. Reálny ani jeden. Len pár neúspešných pokusov. Čo sa potom hlavného „produktu“ škôl týka, študentov, vieme, že tí najkvalitnejší väčšinou odchádzajú na vysokú školu niekam do zahraničia.

V školstve chýbajú zmeny

Zmeny v školstve, najmä v základnom a strednom, ale nikto ani len nenavrhol. Iste, okrem pár inštitucionálnych zmien, a klišé o tom, že treba učiť kriticky myslieť a vo vyučovaní má byť viac bádateľského prístupu. A v školách viac inkluzívnosti.

Juraj Draxler tiež pripomína, že v Centre pre verejnú politiku vydali, na rozdiel od ministerstva, podklady pre školy, ako učiť deti koncepčnejšie myslieť, efektívne si organizovať informácie či tvoriť logické argumenty. Áno, rozmeniť na drobné aj takú bežnú frázu ako „kritické myslenie“ si žiada dosť práce.

Zmeny, ktoré vyznievajú bombasticky

A to je práve ten problém, upozorňuje ďalej Juraj Draxler, príliš veľa práce. Na modelovaní dopravných sietí, detailoch politiky výstavby či územného plánovania, princípoch riadenia univerzít či postupoch pri výchove učiteľov. Namiesto cieľavedomej práce na úplne nevyhnutných, ale prácnych detailoch sa politici venujú radšej ohlasovaniu zmien, ktoré bombasticky vyznejú. A sú tiež v súzvuku s tým, na čo sú rokmi propagandy naučení kľúčoví komentátori. Teda skôr na rôzne spomínané finančné reformy, reformy daní, rozpočtu, dôchodkov.

Len plané frázy o reformách

Tým, ktoré sú zložité a prinesú ovocie až po dlhom období intenzívneho úsilia, sa radšej vyhýbajú. Prinajlepšom to zaplátajú frázami. A to je úplne celé vysvetlenie toho, prečo sme napriek obrovskej produkcii reformných fráz stále akosi chudobní, dodáva na záver svojho komentára v denníku Pravda Juraj Draxler.

(Medzititulky red. HD.)

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.