Komentár Marca Eversa (Der Spiegel)
Zmutovaná hrozba by mohla pomôcť SARS-CoV-2 rýchlejšie sa premeniť zo „zabijáckeho vírusu“ na „každoročnú nepríjemnosť“. Ale patogén si vybudoval aj „skrýše“ v živočíšnej ríši a v budúcnosti budeme pravdepodobne čeliť ďalším mutáciám.
Po takmer dvoch rokoch globálnej pandémie je to možno ťažko predstaviteľné, ale skutočne existujú koronavírusy, s ktorými ľudia žili pomerne dobre po celé desaťročia či dokonca stáročia. Výskumníci už dlho poznajú typy OC43, 229E, NL63 a HKU1, ktoré u detí spôsobujú nádchu a u dospelých väčšinou neškodné infekcie.
Práve to nastoľuje niekoľko zaujímavých otázok do budúcnosti. V akom bode sa dokáže nebezpečný SARS-CoV-2 „skrotiť“, a že sa pripojí k dlhému radu svojich príbuzných? A v akom bode pandémia prejde do stavu, ktorý bude pre ľudí a ekonomiku tolerovateľnejší, a ktorý odborníci nazývajú endemický? Vtedy by sa vírus už nešíril v agresívnych vlnách, i keď by bol stále prítomný, ale s nižšou prevalenciou.
Dobrou správou je, že od tohto bodu nemusíme byť tak ďaleko. Hajo Zeeb, profesor epidemiológie na Univerzite v Brémach, dúfa, že ten deň príde už v tomto roku. Iní odborníci sa domnievajú, že rok 2024 je pravdepodobnejší.
Druhou správou, ktorá je trochu sklamaním, je, že vírus zostane s nami s najväčšou pravdepodobnosťou už navždy.
Rovnako ako COVID. Endemický, ako vysvetľuje profesor Zeeb, znamená, že vírus už nepredstavuje hrozbu pre systém zdravotnej starostlivosti. „V najlepšom prípade potom uvidíme ploché vlny infekcie s nižším celkovým počtom prípadov a bližšie k normálnym úrovniam hospitalizácií," – tvrdí Zeeb. Je presvedčený, že vždy budú existovať lokálne ohniská, ktorým môžu úrady čeliť opätovným zavedením opatrení, ako je nosenie rúšok v interiéri a iné. Obdobie masového úmrtia však bude za nami.
„Omikron má potenciál stať sa prvou „postpandemickou“ verziou vírusu,“ – myslí si nemecký virológ Christian Drosten.
Existujú len dve cesty, ktoré nás môžu dostať do endemického stavu: masová infekcia spolu s chorobami a úmrtiami, ktoré so sebou prinášajú. Alebo hromadné očkovanie.
Vzhľadom na nové, vysoko infekčné varianty vírusov, ako je Omikron, je najpravdepodobnejším výsledkom kombinácia týchto dvoch ciest. Všetky cesty v konečnom dôsledku vedú k zvýšeniu základnej imunity populácie. Vyžaduje si relatívne vysoké percento, ale akonáhle sa dosiahne, pre patogén je ťažké nájsť nechránených hostiteľov. V tom momente sa stáva stálou, no pre ľudí menej alarmujúcou prítomnosťou.
V Nemecku, kde miera zaočkovanosti zostáva nízka, na úrovni približne 80 percent dospelých, bude ešte dlho trvať, kým dosiahneme endemický stav. Menej ako polovica očkovaných dostala preočkovanie. V nedávnom rozhovore Christian Drosten, popredný nemecký virológ, varoval: „Ak teraz necháme vírusu voľný priebeh, budeme mať veľa úmrtí a plné jednotky intenzívnej starostlivosti.“
Drosten upozorňuje, že Omikron sa vyznačuje „obrovskou nákazlivosťou“. Ale tiež hovorí, že je možné, že variant spôsobí miernejšiu progresiu ochorenia ako kmeň Delta. Omikron má potenciál stať sa prvou „postpandemickou“ verziou vírusu.
Profesor Zeeb je tiež ohromený nákazlivosťou patogénu. Konštatuje však, že toto je pravdepodobne koniec jeho genetickej optimalizácie a už viac „nedosiahne“.
V konečnom dôsledku sa objavuje scenár, ktorý je stále plný mnohých neistôt. Omikron by mohol využiť medzery v očkovaní a vzhľadom na to, že ochrana očkovaním sa postupne stráca, veľmi rýchlo nakazí viac ľudí – dokonca aj tých, ktorí boli niekoľkokrát očkovaní. Pre skeptikov by tento variant vírusu mohol byť tým, ktorý v konečnom dôsledku zabezpečí, že budú konečne imunizovaní, no cenou by boli početné úmrtia.
Drosten očakáva v Anglicku dve ďalšie vlny infekcie – jednu teraz a druhú budúcu zimu. Populácia tam dosiahla vyššiu základnú imunitu po očkovaní alebo po prekonaní infekcie. V Nemecku môžu nastať ďalšie vlny, ak diskusia o povinnom očkovaní nepovedie ku konkrétnym krokom. Je tiež možné, že sa objavia ďalšie, predtým neznáme, únikové mutácie.
Nikto by si nemal robiť nádeje, že SARS-CoV-2 niekedy zmizne tak, ako jeho predchodca SARS-CoV. SARS-CoV-2 má odlišné schopnosti. Ľudia prenášajúci vírus spočiatku nevykazujú žiadne príznaky a sú nevedomými prenášačmi. Navyše si vírus vytvoril „skrýše“ v ríši zvierat, odkiaľ bude môcť prepadať ľudskú populáciu v neustále sa vyvíjajúcich podobách. Patogén bol zistený u psov, domácich mačiek, primátov, jeleňov, tigrov, levov a niekoľkých ďalších druhov, uzatvára Marc Evers pre Der Spiegel.
(Medzititulky red. HD.)
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.