Množstvo ľudí ani netuší, ako sa chovať k (duševne) chorému človeku. Podliehajú neakceptovaniu okolia, dokonca sú terčom rôznych výsmechov... zdravie.pravda prináša fakty o duševnom zdraví, ktoré je pre nás tak dôležité.
Ignorovanie psychických ťažkostí. Aj keď budeme ignorovať, že náš blízky má psychickú poruchu, sama od seba nezmizne. Naopak, bez pomoci a bez liečby sa môže jeho stav veľmi zhoršiť. Ak neviete či nedokážete poskytnúť blízkemu oporu a pomoc, požiadajte o radu psychológa či psychiatra alebo sa obráťte na organizácie združujúce pacientov s duševnými ochoreniami. Poradia vám, ako postupovať.
Nepochopenie, výsmech či pohŕdanie. Psychická porucha nie je prejavom slabosti, neschopnosti či unikania pred problémami. Je to ochorenie ako každé iné. Nezaslúži si výsmech ani pohŕdanie. Môže sa dotknúť všetkých spoločenských vrstiev, vekových kategórií a profesijných oblastí. Môže prepuknúť po traumatickom zážitku, strate milovanej osoby, zamestnania a v iných stresujúcich situáciách, ale niekedy začína aj bez zrozumiteľnej príčiny.
Obviňovanie z lenivosti, z nedostatočnej snahy „vzchopiť sa“. To, že človek so psychickou poruchou má niekedy problém vstať z postele, že klesá jeho výkon, môže absentovať v zamestnaní a nevenuje sa ani bežným domácim prácam, nie je prejavom jeho lenivosti alebo sebeckosti, ale utrpenia, ktoré prežíva.
Výčitky a citové vydieranie. Citová manipulácia, okrem toho, že je nemorálna, sa pri človeku, ktorý trpí závažnou psychickou poruchou, míňa účinkom. Nátlak okolia mu, naopak, môže ubližovať a prehĺbiť jeho zúfalstvo.
Prehnaná snaha „rozveseliť“ za každú cenu. Človek, ktorý nie je schopný prežiť potešenie, sa nevie rozveseliť ani pri tých správnych podnetoch, jeho mozog totiž nedokáže tieto podnety správne vyhodnotiť a spracovať. Nie je to preto, že si neváži vašu snahu, aby bol veselší, nedokáže to však.
Zľahčovanie stavu. Ak budete zľahčovať stav vášho blízkeho, môže to vnímať ako prejav neochoty pomôcť mu a vášho nezáujmu oňho. Jeho ťažkosti sa tým nezmiernia, práve naopak.
Predostieranie vlastných ťažkostí či obáv. Ak budete človeku, ktorý trpí v dôsledku duševného ochorenia a nevládze normálne fungovať, predostierať vlastné ťažkosti či obavy, empatiu od neho nečakajte. Nebude vás ľutovať, ani nepotlačí svoje ťažkosti, len aby vám bolo lepšie. Nedokáže vám pomôcť ani rozptýliť vaše obavy, preto je zbytočné mu o nich hovoriť.
Prehnaná starostlivosť. Určite to myslíte dobre, prehnanou starostlivosťou však môžete brzdiť jeho zotavovanie a zvyšovať jeho úzkosť a obavy. Pri liečbe potrebuje napredovať, zvládať postupne veci sám a zaraďovať sa späť do bežného života.
Ako uvádza náš zdroj, dôležité je aj spomenuť mýty a fakty spájané so samovraždami a s depresiami.
Mýtus: Počet samovrážd stúpa v období Vianoc.
Pravdou je, že počet samovrážd rastie na jar. Na Slovensku bolo v roku 2018 najviac samovrážd zaznamenaných v mesiacoch máj a január.
Fakt: Počet samovrážd rastie s nadmorskou výškou.
V regiónoch v nadmorskej výške dvetisíc metrov je o 70 % viac samovrážd ako na úrovni hladiny mora. Geograficky je krajinou s najväčším počtom samovrážd Nemecko. Pri zohľadnení počtu obyvateľov si však viac ľudí siaha na život v Litve.
Mýtus: Tínedžeri sú vo väčšom riziku.
Napriek tomu, že medializované sú často prípady samovrážd mladých ľudí, v skutočnosti si život berú najčastejšie ľudia vo vyššom veku. V roku 2018 sa na Slovensku najčastejšie rozhodli ukončiť život ľudia vo veku 50 až 59 rokov.
Fakt: Kreatívni ľudia sú v súvislosti so samovraždou rizikovejší.
Kreativitu, depresiu a samovraždy odborníci už dávnejšie spájajú. Množstvo významných historických postáv s kreatívnym duchom trpelo psychickými poruchami. Depresia trápila také osobnosti ako Charles Dickens, John Keats, Tennessee Williams. Slávni ľudia ako Ernest Hemingway, Avicii, Chester Bennington, Chris Cornell, Robin Williams, Kurt Cobain a mnohí ďalší ukončili svoj život samovraždou.
Mýtus: V chudobných krajinách si ľudia berú život častejšie.
Skutočnosť je taká, že množstvo bohatých krajín hlási vyšší počet samovrážd než niektoré rozvojové krajiny. Najmenej samovrážd sa vyskytuje v Brazílii či Dominikánskej republike, najviac v Rusku, Japonsku či vo Francúzsku.
Fakt: Rodina výrazne ovplyvňuje riziko spáchania samovraždy.
Ak sa v nejakej rodine vyskytuje depresia, je pravdepodobné, že podobných prípadov v nej nájdeme viac. Rodina však môže byť zároveň veľmi dôležitým prvkom v samotnej terapii pacienta s depresiou. Silné vzťahy v rodine a medzi priateľmi hrajú kľúčovú úlohu v prevencii vzniku depresie a aj samovraždy.
Mýtus: Pýtať sa ľudí na samovražedné sklony celú situáciu len zhoršuje.
Keďže mnohí ľudia so samovražednými myšlienkami trpia samotou a osamelosťou, priame otázky im môžu priniesť úľavu. V mnohých prípadoch chcú byť vypočutí a mať sociálne spojenie, ak ho však stratili, boja sa oň požiadať a boja sa celkovej reakcie spoločnosti.
Mýtus: Kto hovorí o samovražde, v skutočnosti ju nespácha.
Viac ako 80 percent samovrážd páchajú ľudia, ktorí o svojom úmysle okolie vopred informovali – často opakovane.
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.