Celý rok sa niesol v duchu početných vyšetrovaní a ekonomických káuz. Hospodárske Noviny sa na niektoré z nich pozreli spolu s odborníkmi z nadácie Zastavme korupciu a Transparency International Slovakia.
„Na ekonomické kauzy sa pozerám optikou neefektívne minutých peňazí nás všetkých, respektíve ich nedostatočnej kontroly,“ reaguje na otázku HN Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu. Preto tento rok považuje za najväčšie prípady tie, ktoré odhaľujú zlyhanie štátu pri míňaní peňazí.
„Tu ani nejde o konkrétne kauzy, ale o systém. Je úplne jedno, či v jednej prišiel štát o milión alebo päťsto miliónov. Dôležité je, že tu bol vytvorený systém, ktorý umožnil tunelovať verejné financie. A to je na tom to najdesivejšie,“ hodnotí početné zatýkania a medializované procesy v uplynulom roku politológ Radoslav Štefančík.
Ako jednu z top ekonomických káuz z prostredia Finančnej správy hodnotí Xénia Makarová aféru Mýtnik. V rámci nej došlo k zadržaniu veľkej časti bývalého vedenia. Ide o obstarávanie IT na Finančnej správe za desiatky miliónov eur, v prípade sa spomína suma 65 miliónov.
„Viac ako pre lepší výber daní sa zdá, že vedenie daniarov tieto tendre šilo na mieru a potreby IT firiem. Hoci vyšetrovanie Mýtnika sa rozbehlo už vlani, tento rok sa kauza dotiahla až k politickým špičkám,“ upozorňuje Makarová.
Kriminalisti postupne zadržali takmer celé bývalé vedenie Finančnej správy. V raziách Mýtnik 1 až 3 figurujú obaja jej bývalí prezidenti, šéf kriminálneho úradu, generálny riaditeľ sekcie daní, šéf IT, šéfka obstarávania, ale aj dlhoročná šéfka právneho oddelenia. Polícia zasiahla aj do radov podnikateľov.
Obvinenia sa týkajú rokov 2014 až 2018, teda obdobia druhej a tretej vlády Smeru. Kľúčovou postavou kauzy Mýtnik je Imrecze, a tým, kto úradníkov podplácal, bol najmä podnikateľ Michal Suchoba. Aj on je obvinený a rovnako ako Imrecze spolupracuje s políciou.
Práve ich svedectvá viedli k rozkrývaniu korupčnej schémy, v rámci ktorej už obvinili aj Brhela či Miroslava Výboha, aktuálne na úteku. Pred vyše mesiacom vypovedal ako svedok aj expremiér Peter Pellegrini.
Vyšetrovania v týchto kauzách smerujú až k najvyšším politickým špičkám a priamo poukazujú na korupčné prostredie a prepojenie na politikov na Slovensku. „Určite áno, aj keď dokázať to musí najskôr polícia a ich zistenia potvrdiť zákonný sudca. Myslím si, že korupcia v takom veľkom rozsahu by sa nedala realizovať, pokiaľ by nemala politické krytie. Myslím si, že politici vytvorili za tie roky dobré podmienky na rozkvet korupcie,“ reaguje politológ Štefančík a dodáva, že ak by totiž o nej nevedeli, išlo by o zlyhanie štátu. To však nepredpokladá.
Podľa právnika Transparency Jána Ivančíka vo výpočte nemožno vynechať kauzy spojené s akciou Dobytkár, ktorá odhalila vážne podozrenia pri čerpaní eurofondov na rozvoj vidieka.
Najznámejšími aktérmi sú oligarcha z Nitry Norbert Bödör, finančník a syn známeho umelca Martin Kvietik a exriaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch. Vyšetrovatelia preverujú podozrivé finančné toky v rozsahu vyše desať miliónov eur.
Kriminalisti ukončili vyšetrovanie podaním návrhu na podanie obžaloby a spis zaslali na Úrad špeciálnej prokuratúry. Podali ho na osem fyzických a päť právnických osôb. Podľa viacerých odborníkov kauza poukazuje na prepojenie na politické špičky a môže v budúcom roku prekopať politickú scénu.
S tým nie celkom súhlasí politológ Radoslav Štefančík. „Obvinení podľa mňa stále dúfajú, že vláda sa čoskoro zmení a oni so zmenou vlády poputujú na slobodu. A že všetko bude tak, ako tu bolo pred rokom 2020. V opačnom prípade by rovno ukázali prstom, ktorí politici im kryli chrbát,“ domnieva sa.
Následne dodáva, že nebudú predsa sedieť aj za nich. „Ak však stále majú vieru, že sa dostanú z väzby von, prípadne, že sudca rozhodne v ich prospech, nemajú dôvod odhaľovať svoje podnikateľské tajomstvá,“ objasnil stratégiu obvinených.
Uplynulý rok sa opäť niesol v znamení covidu a rôznych pandemických opatrení, a preto medzi prípadmi, keď štát netransparentne nakladal s peniazmi daňových poplatníkov, nemôžu chýbať ani aktuálne kauzy, píše HN.
Xénia Makarová upozornila napríklad aj na netransparentné financovanie MOM-iek. „Ide o sumu porovnateľnú s aktuálnym návrhom na zvýšenie prídavkov pre rodičov. Kontrola MOM bola nedostatočná, často fungovali vedľa seba zbytočne viaceré MOM-ky a vyzerá to tak, že biznis si na tom urobili aj viacerí podnikatelia, ktorí inak o verejné zdravotníctvo a blaho záujem nemajú,“ vysvetľuje Makarová.
Makarová v hodnotení nevynechala ani očkovaciu lotériu, na ktorú štát vyčlenil vyše 20 miliónov eur. „Pričom do nej išiel bez toho, aby mal akciu vopred zanalyzovanú a boli tiež určené jej ciele. Napríklad konkrétny počet novozaočkovaných,“ upozorňuje.
„Za spoločensky mimoriadne dôležité považujeme aj prešetrenie káuz spojených s čerpaním koronadotácií. Na tie poukázala v priebehu roka viackrát aj Transparency,“ vymenúva právnik Ivančík.
Spätné preverovanie „koronadotácií“ na nájomné, ktoré podnikateľom do konca júna vyplatilo ministerstvo hospodárstva, viedlo rezort k podaniu šiestich trestných oznámení dovedna za vyše 1,2 milióna eur.
Ďalšími stovkami žiadostí sa podľa nich stále zaoberá aj odbor kontroly ministerstva. Dotácie za 1,84 milióna eur už okrem toho vrátilo 1 001 subjektov aj proaktívne.
Milióny eur pre schránkové firmy od pezinského úradu práce, na ktoré upozornilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka, už prešetruje kriminálka a padli aj prvé obvinenia. Nie je to však jediný podozrivý prípad s koronadotáciami zo schémy Prvej pomoci. Aktuálne z tejto schémy čerpalo peniaze už viac ako 168-tisíc firiem či živnostníkov v celkovej výške 2,12 miliardy eur.
Ďalšou, na ktorú upozornila Transparency, je schránková firma sprostredkujúca brigádnikov, ktorá patrí medzi najväčších poberateľov pandemickej pomoci od štátu. Do apríla tohto roku stál za ňou viackrát stíhaný podnikateľ Peter Puškár alias Tony Tesla a z dotácií firma vyčerpala 3,4 milióna eur.
Zistenia podľa Transparency naznačujú, že milióny zo štátnej pomoci mohli aj v tomto prípade skončiť v nesprávnych rukách, a tak prípad posunuli na políciu.
„V justičnom prostredí ide najmä o kauzy Búrka a Víchrica, v ktorých došlo tento rok v mnohých ohľadoch k zásadným posunom, avšak v prípade viacerých obvinených proces stále prebieha, napríklad v prípade Zoroslava Kollára,“ vymenúva právnik z Transparency.
V kauze Búrka rozsiahle vyšetrovanie justičnej mafie na bratislavských súdoch spustila Threema Mariana Kočnera a výpoveď dnes už bývalého sudcu Vladimíra Sklenku.
Zo správ vyplýva, že Kočner pomocou Sklenku a Jankovskej ovplyvňoval súdne konania, a to nielen na petržalskom súde, ale aj na súde Bratislava I. Sklenka tam bol podpredsedom, istý čas ho riadil a patril pod neho obchodný úsek.
Pri akcii Búrka polícia zadržala 13 ľudí z justičného prostredia, ďalší pribudli ku koncu minulého roka pri zásahu menom Víchrica. Aktuálne sa rieši prvá sudkyňa z kauzy Búrka Miriam Repáková, ktorá sa priznala, že do jej rozhodovania v kauze Technopol hovoril Marian Kočner.
Repáková čelí obvineniu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, no od začiatku spolupracuje s políciou. Keď Monika Jankovská a ďalší sudcovia smerovali do väzby, Repákovú sudca za mreže neposlal. Malo sa tak stať „po priznaní v celom rozsahu“.
„V kauze Očistec podozrenia siahajú až na najvyššie priečky v oblasti polície, a to vrátane bývalého policajného prezidenta,“ reaguje Ján Ivančík. Vyšetrovanie v kauze Očistec ukončili presne rok po tom, ako zadržali obvinených. Prípad zločineckej skupiny okolo oligarchu Norberta Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara ide aktuálne do finále.
V prípade sa priznala viac ako polovica obvinených. Celkovo bolo v prípade obvinených 21 osôb. Desať obvinených osôb vylúčili na samostatné trestné konanie. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal tento týždeň obžalobu na Špecializovaný trestný súd a týka sa 11 obvinených osôb v celkovo 20 skutkoch.
Národná kriminálna agentúra v rámci akcie Očistec zadržala vlani viacerých policajných exfunkcionárov. Skupina mala pôsobiť okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra. V prípade padli obvinenia zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zo zločinu korupcie. Niekdajšie policajné špičky obvinené v kauze Očistec sa tak už čoskoro postavia pred súd.
V roku 2022 sa tiež očakáva verdikt Najvyššieho súdu v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Špecializovaný trestný súd mu koncom septembra uložil úhrnný trest vo výške 14 rokov v ústave s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia majetku. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, obžalovaný sa odvolal.
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.