Portál postoj.sk uverejnil Vianočné zamyslenie biskupa Beňa "Odpustime si. A cez odpustenie hľadajme stratenú jednotu! Sviatočný príhovor nitrianskeho pomocného biskupa Petra Beňa z uvedeného portálu preberáme a uverejňujeme v plnom znení.

"Odpustime si. A cez odpustenie hľadajme stratenú jednotu

Bezpochyby najväčšou cirkevnou, ale aj spoločenskou udalosťou na Slovensku bola septembrová návšteva Svätého Otca Františka. Počas troch dní nám povedal veľa inšpirujúcich myšlienok, avšak možno ešte viac nám odovzdal svojimi postojmi, úsmevom, srdečnosťou. Jeho návšteva bola pre nás veľkým darom, pre veriacich i pre mnohých neveriacich, lebo do tých dlhotrvajúcich pandemických chmár priniesol trochu svetla, nádeje, radosti.

Už počas jeho návštevy sme si uvedomovali, že sa k jeho príhovorom budeme musieť vracať, aby sme im nedali zabudnúť a aby sme z nich čím viac vyťažili pre život cirkvi i spoločnosti, ktorej sme súčasťou. Okrem iného nám Svätý Otec pripomenul, že štýlom prvej kresťanskej komunity bolo vzájomné delenie sa, spoločný život, spoločné kráčanie. Aj dnes sa musíme usilovať o cirkev, ktorá kráča spolu a prechádza po cestách života s horiacou fakľou evanjelia.

Cirkev je spoločenstvo, nie zoskupenie individualít

Táto myšlienka, ktorú pápež teraz často opakuje, je reakciou na jednu z chorôb súčasnej doby – prehnaný individualizmus. Je to smer vyzdvihujúci záujmy jednotlivca nad záujmy spoločnosti. Prejavuje sa nielen tým, že máme problém s uznávaním autorít, že jednotlivec chce vyniknúť nad ostatných, že chce byť ten najúspešnejší. Prejavuje sa aj v tom, že chceme mať od ostatných svätý pokoj.

Ako keby toho nebolo dosť, ešte aj pandemická situácia okolo covidu tieto negatívne javy napomáha a prehlbuje ich. Protipandemické opatrenia a ich prijatie, respektíve neprijatie nás rozdelili naprieč celou spoločnosťou, od jednotlivých členov našich rodín až po politické strany a ich stúpencov, od odborníkov až po tých, čo si namýšľajú, že oni tomu rozumejú najlepšie a ku všetkému sa môžu kvalifikovane vyjadrovať. A pokoru v našom národe vystriedala pýcha.

„Štýlom prvej kresťanskej komunity bolo spoločné kráčanie. Aj dnes sa musíme usilovať o cirkev, ktorá kráča spolu.“
Musíme si priznať, že individualizmus ovplyvňuje aj cirkev, poznačil aj kresťanstvo, minimálne v Európe. Prejavuje sa to tým, že nepotrebujeme spoločenstvo, vystačíme si sami. Prídeme ešte na nedeľnú svätú omšu (dokonca dnes ju mnohí radšej sledujú v televízii), ale o život svojej farnosti sa už viac nezaujímame. Nemáme potrebu byť s ostatnými ani vložiť svoje sily do života farnosti. Áno, môže to byť aj prirodzený prejav toho, že sme unavení z pracovných a rodinných povinností a potom sme už najradšej sami. Avšak nie je to tak dobre.

Cirkev má byť spoločenstvom. A to je potrebné si uvedomovať aj v súčasnej atmosfére individualizmu. Pápež František otvorením synody o synodalite nás vyzval na hľadanie odpovedí na otázku, čo máme robiť, aby cirkev v súčasnej dobe mohla byť tou, ktorá bude žiť, kráčať, modliť sa a ohlasovať spoločne.

Takúto podobu jej vštepil Pán Ježiš. On nás neprišiel vykúpiť jednotlivo, ale spoločne. Neohlasoval evanjelium jednotlivcom, ale zástupom. Cirkev založil ako spoločenstvo bratov a sestier, ako Božiu rodinu, nie ako zoskupenie individualít. Cirkev, to nie je len pápež, biskupi a kňazi, ale všetci, ktorí sme boli sviatosťou krstu prijatí za Božie deti.

Dajme si novú šancu 

Nezastavte sa!

Pripomínajú nám to aj vianočné sviatky. Opäť budeme prežívať skutočnosť, že Boh z neba prišiel medzi nás ako Emanuel – Boh s nami, aby s nami aj viditeľne vytváral spoločenstvo lásky. Veď on sám je spoločenstvom Najsvätejšej Trojice. Aj preto máme na Vianoce túžbu nebyť sami, vrátiť sa do svojej rodiny, byť so svojimi blízkymi. Aj Boh v Ježišovi Kristovi nám je viditeľne nablízku. Priam hmatateľne to pociťujeme práve počas vianočných sviatkov.

Týmto vás chcem povzbudiť, aby ste sa zapojili do spomínaného synodálneho procesu, do spoločného hľadania a uvažovania v modlitbe a v stretnutiach v rámci našich farností a spoločenstiev. Máme nádej, že sa čím skôr budeme môcť opäť stretávať nielen pri liturgických sláveniach, ale aj mimo nich. Buďme ochotní priložiť ruku k dielu. Nezostaňme pri tom, že budeme od cirkvi iba prijímať alebo ju len kritizovať. Aj my dávajme – svoj čas, sily, schopnosti, nápady.

„Odpustime si navzájom – tí, ktorí sme sa nechápali, tí, ktorí sme mali opačné názory, tí, ktorí sme sa navzájom v sebe sklamali. Nenárokujme si, že my sme tí najmúdrejší.“
Aby sme mohli kráčať spoločne, budeme musieť urobiť ešte jeden dôležitý krok. Odpustiť si. A cez odpustenie hľadať stratenú jednotu. Odpustime si navzájom – tí, ktorí sme sa nechápali, tí, ktorí sme mali opačné názory, tí, ktorí sme sa navzájom v sebe sklamali. Nenárokujme si, že my sme tí najmúdrejší, pokúsme sa vžiť aj do situácie druhého človeka, ktorý zmýšľa inak ako my. Hľadajme opäť rešpekt k autoritám.

Odpustime si a dajme si novú šancu kráčať spoločne. S ešte väčšou naliehavosťou o to prosím nás, kresťanov. Veď tak si to želal náš Pán – aby všetci jedno boli. Prosím vás o to v atmosfére sviatočných vianočných dní, aby sme si mohli byť opäť blízki tak, ako sa nám stal blízkym Boh vo svojom Synovi, Betlehemskom dieťati.

Želám vám, aby ste blízkosť Boha aj svojich drahých mohli prežívať aj počas tohtoročných vianočných sviatkov a aby ste túto blízkosť vedeli nachádzať aj v cirkvi.

Všetkých vás zo srdca pozdravujem a žehnám vám!

Peter Beňo"

Uverejnili sme sviatočný príhovor biskupa Beňa, ktorý sme prevzali z portálu postoj.sk.