Ľuboš Blaha (SMER - SD) posiela emotívny odkaz svojmu otcovi do neba, ktorý zverejnil na sociálnej sieti. Otec  Idú po tebe, lebo sa ťa boja. Otec Ľuboš Blahu zomrel pred rokom, 22. decembra. "Chýbaš nám, tati, tak veľmi nám chýbaš. Útočia na mňa v Aktualitách aj v SME - listoval by som v novinách a uškŕňal by som sa. To znamená, že robíš svoju robotu dobre, odvetil by si s úsmevom. Vždy si mi dodával silu a odvahu," píše.

"Dnes by som prišiel za Tebou, dali by sme si spolu kávu, sedel by si na svojom kresle, porozprával by som Ti, čo sa dialo v politike a Ty by si ma pozoroval tým Tvojim láskavým pohľadom... tak ako vždy. Okolo by pobehovali Adamko a Lillinka - tak veľmi si ich miloval. Jašili by sa a Ty by si sa na nich nevedel vynadívať. Povedal by som Ti, že už zase na mňa nejaký neoliberál podal trestné oznámenie za moje názory - zasmial by si sa. Idú po tebe, lebo sa ťa boja. Tak si vždy hovoril," začína emotívne vyznanie Ľuboša Blahu, ktoré zverejnil poslanec SMER - SD na sociálnej sieti.  

"Útočia na mňa v Aktualitách aj v SME - listoval by som v novinách a uškŕňal by som sa. To znamená, že robíš svoju robotu dobre, odvetil by si s úsmevom. Vždy si mi dodával silu a odvahu. Vychoval si ma ako bojovníka a naučil si ma, že hlupákov si netreba všímať. Len ti robia reklamu. A keď tvoj súper robí chyby, neradno ho rušiť. To by si bol býval povedal," pokračuje poslanec.

"Bol si mojim najbližším politickým poradcom a ani si nevieš predstaviť, ako mi naše rozhovory chýbajú - len-tak sedieť v obývačke, obklopený Tvojimi knihami, ktorými som ako dieťa listoval - s pýchou sledujúc, akého mám múdreho otca. Len-tak sedieť, spolu pozerať anglickú ligu, rozoberať politiku, dejiny, filozofiu... Naučil si ma tak veľa," spomína na spoločné chvíle s otcom.

Blaha odhaľuje aj to, čo ho otec naučil

Blaha odhaľuje aj to, čo ho otec naučil. "Pamätám si na náš posledný politický rozhovor, bol pondelok, deň predtým som bol v O 5 minút 12. Viezol som Ťa na test, pretože si sa necítil dobre... Páčilo sa Ti, ako som bojoval - na to nikdy nezabudnem. No nevedel si pochopiť, ako dnes môžu byť žurnalisti takí neprofesionálni a nevzdelaní. Ako môžu tak hlúpo skákať do reči a otvorene nadŕžať vláde. Celý život si bol novinár a nevedel si sa preniesť, do akej stoky sa prepadla slovenská žurnalistika. Rád si citoval Jonáša Záborského, keď si hovoril o liberálnych médiách - to nie sú novinári, to je "zversky nevedomá sprostač". Spomenul si to aj vtedy v aute - spolu sme sa zasmiali. Ako vždy," píše.

Otcovi do neba odkazuje: "Ja sa s tou ich nevedomosťou potýkam ďalej, tati a hľadím na nich s rovnakým dešpektom, ako si na nich hľadel Ty. Nenávidia ma, pretože vedia, ako nimi pohŕdam. Každý vzdelaný človek nimi musí pohŕdať. Vždy si sa chytal za hlavu, ako sa do politiky mohli dostať takí nevzdelanci a primitívi ako Matovič. Takí prázdni ľudia ako Čaputová. Takí gauneri ako Lipšic. Urážalo Ťa to ako intelektuála, ako Slováka, ako občana... Veľa sme o tom hovorili," píše Blaha.

Pre otca posiela odkaz aj o senioroch: "V decembri minulého roku to peklo ešte len začínalo, tati. Keby si ešte žil, zobrali by Ti slobodu, spravili by z Teba podčloveka, zakazovali by Ti vyjsť na vzduch, šírili by proti Tebe nenávisť. Len preto, že si senior - a oni všetkých seniorov nenávidia. Znivočili Slovensko, doslova ho znivočili".

Hovorí mu aj o Milanovi Lučanskom

A hovorí mu aj o Milanovi Lučanskom: "Už si nezažil, ako odstránili Milana Lučanského, ako zaviedli segregáciu, ako začali s očkovacím terorom, ako z ľudí urobili pokusných králikov... Už si nezažil, akú chorobnú nenávisť vniesli do slovenskej spoločnosti."

Otcovi do neba sprostredkúva aj odkaz od ich spoločnej známej: "Pred pár dňami ma stretla naša spoločná známa. Bola Ti dal kvietok na hrob. A vieš, čo mi povedala? Išli okolo nej dvaja výrastkovia a keď videli, že na pomníku je meno Blaha, začali jej vulgárne nadávať. Až sem dospela nenávisť na Slovensku - útočia aj na zosnulých, nemajú žiadne zábrany. Ja viem - mávol by si rukou. Orol muchy nechytá. Som zvyknutý bojovať - ale keď vám siahajú na otca... Na zosnulého otca... Sú veci, ktoré nikdy nepochopím," píše.

Blaha spomína na december pred rokom, keď ešte jeho otec žil

Blaha spomína na december pred rokom, keď ešte jeho otec žil. "Takto pred rokom v aute... Vraciame sa naspäť.... Tvoj test bol pozitívny. Ticho si sedel a len tak pozeral pred seba. Nikdy som Ťa takého mĺkveho nezažil - akoby si tušil, že to je koniec. Z televízií sa šírila panika, seniori boli prestrašení - dostanete Covid, zomriete! Všade samá smrť, hystéria, bezmocnosť. Udupali ľudí psychicky. Videl som Ti to na očiach - odchádzal si," píše. 

"Na druhý deň sa Ti pohoršilo, volali sme sanitku, aby Ťa zobrali do nemocnice. Prišli a odišli. Nechali Ťa tak, vraj si máš dať paralén a piť veľa vody. Na druhý deň bolo horšie. Volali sme sanitku. Prišli a odišli. Zúfalej mame fľochli, že oni nie sú ošetrovateľky. Na tretí deň si už iba lapal po dychu. Volal som Ti, že ako sa máš. Na Tvoje slová nikdy nezabudnem - "všetko je v poriadku." Sotva si sa vedel nadýchnuť, no nechcel si, aby som si robil starosti. Nechcel si, aby si nikto o Teba robil starosti. Taký si bol. Do poslednej chvíle," píše Blaha ďalej o tom, ako spomína na posledné chvíle s otcom.

S otcom sa nemohol rozlúčiť

S otcom sa nemohol rozlúčiť: "Tentoraz Ťa sanitka hneď brala do nemocnice. Už som Ťa nikdy nevidel. Ani nepočul. Volal som a volal. Hovoril s lekármi, hovoril so sestričkami. Nešlo to. Nemohli sme sa s Tebou rozlúčiť. Prešlo niekoľko dní. A ja som stále veril. Až prišlo to ráno. Skoré ráno. Zobudil ma telefón. Tušil som, čo príde. Odišiel môj najlepší priateľ. Môj najväčší vzor. Môj otec. Nie, neprestáva to bolieť. A ja viem, že nikdy neprestane. Nesiem si Ťa v srdci... Si tu, stále so mnou... a ja si vždy v duchu hovorím, čo by si asi povedal na to alebo ono," píše.

V závere príspevku Blaha otcovi sľubuje: "Bojujem aj za Teba, bojujem za to, v čo sme obaja verili. A vždy bojovať budem - za spravodlivosť, za pravdu, za našu slovenskú česť. Takého si ma vychoval. A ja kráčam Tvojou cestou a hrdo nesiem našu pochodeň. Nevybočím. Nikdy. Ďakujem Ti za všetko, tati! Je to rok a tie slzy stále nejde zastaviť."

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.