Bosnianski predstavitelia a náboženskí hodnostári odsúdili výroky maďarského premiéra Viktora Orbána a hovorcu maďarskej vlády Zoltána Kovácsa, v ktorých naznačili, že integrácia Bosny do Európskej únie bude pre tamojšou veľkú moslimskú populáciu náročná.
Kovács ešte v utorok na Twitteri napísal, že v súvislosti s Bosnou "predstavuje výzvu to, ako integrovať túto krajinu s dvoma miliónmi Moslimov". Orbán počas svojho utorkového prejavu povedal, že Budapešť podporuje snahu Bosny o vstup do Európskej únie, a dodal, že ako člen EÚ musí Maďarsko zmobilizovať množstvo energie na prekonanie "únavy z rozširovania, ktorá zachvátila Úniu". Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.
"Robím všetko preto, aby som presvedčil veľkých európskych lídrov, že Balkán je síce od nich ďalej než Maďarsko, no aj pre ich bezpečnosť je kľúčové to, ako zvládneme zaistiť bezpečnosť krajiny, v ktorej žijú dva milióny moslimov," povedal Orbán. A to bol kameň úrazu.
Veľký muftí protestuje
V reakcii na uvedené slová niektoré bosnianske politické strany požiadali o zrušenie Orbánovej plánovanej oficiálnej návštevy Sarajeva a náboženský vodca islamskej komunity, veľký muftí Husein Kavazovič, označil jeho vyhlásenie za "xenofóbne a rasistické".
Vedúci trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny Šefik Džaferovič zasa označil Orbánov výrok za "hanebný a hrubý". "Pre Európsku úniu nie je vôbec ťažkou úlohou integrovať dva milióny (bosnianskych) Moslimov, pretože sme pôvodnými obyvateľmi Európy, ktorí tu vždy žili, a sme Európania," povedal.
Podpora pre Srbov
Orbán tiež vyhlásil, že Maďarsko nepodporí sankcie EÚ proti politickému lídrovi bosnianskych Srbov Miloradovi Dodikovi, ktoré avizovalo Nemecko i niektoré ďalšie krajiny eurobloku pre jeho separatistické postoje.
Dodik ohlásil v stredu urýchlenie odchodu Republiky srbskej (RS) z ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny. Urobil tak po tom, ako tamojšia prokuratúra začala vyšetrovanie jeho plánu, ktorý vyvolal obavy z porušenia krehkého mieru a vypuknutia nového konfliktu v krajine rozdelenej na etnickom princípe po krvavej vojne v 90. rokoch 20. storočia.
Hrozba rozpadu
Súčasný štatút Bosny určila Spojenými štátmi sprostredkovaná Daytonská mierová dohoda z roku 1995. Ňou sa skončila občianska vojna sprevádzajúca rozpad Juhoslávie a Bosna sa rozdelila na dve entity – srbskú a moslimsko-chorvátsku, ktoré združuje centrálna vláda.
Podľa agentúry AP Bosna prechádza jednou z najvážnejších politických kríz od konca občianskej vojny v 90. rokoch. S tichou podporou Ruska a Srbska sa totiž bosnianski Srbi vyhrážajú vytvorením vlastnej armády, súdnictva a daňových úradov, čo vyvoláva obavy z ďalšieho konfliktu a rozpadu tejto balkánskej krajiny.
Orbán je známy svojou protimigračnou politikou a tvrdí, že moslimskí migranti sú hrozbou pre kresťanské hodnoty Európy. Podporuje tiež rýchly vstup Srbska do EÚ, a to aj napriek čoraz autokratickejšej politike svojho spojenca, srbského prezidenta Aleksandra Vučiča.