"Robili to" obe moje babky, robí to moja mama a - robím to aj ja! Keď som bola dieťa, bolo mi to tuším aj smiešne, no dnes si aj ja rozprávam. Viete, na čo je to dobré? Tvrdí to aj portál 40plus.sk.
Určite ste to už zažili. Nepríjemný rozhovor so šéfom. Slovo od niekoho, kto vám "zaťal do živého". Nepríjemná situácia, ktorá vám nie a nie zísť z mysle. Vaše myšlienky sa k tomu bodu neustále vracajú, v hlave to rozoberáte a "prežúvate" z každej strany. Ako ten povestný jazyk, ktorým neomylne zavadíte o boľavý zub. Myšlienky na ten moment vás ubíjajú, no neviete sa od nich odpútať.
Hovorte si, čo robíte a počúvajte svoj hlas. Len tak pre seba, nemusí vás počuť nikto iný. Idete si urobiť čaj? "Vstranem z kresla, prejdem do kuchyne, uložím kanvicu na základňu, ktorý čaj si dám? Hmmm, na mätový momentálne nemám chuť, ale je tu lipový, veď sa nepotrebujem spotiť, tento je, privoniam, áno, slivkový mi zavoňal, tak vyberiem vrecúško z krabičky, odbalím a obal vyhodím, vrie mi voda, zalievam si čaj..."
Možno krútite hlavou a usmievate sa, lebo veď OK, robí to veľa ľudí, ale asi to nie je celkom normálne. Ale je, vážení. Človek síce vie v jednom momente písať mail, piť kávu, odbehnúť pomiešať skontrolovať polievku a cestou späť k mailu zaliať kvety, ale pri všetkej úcte - nevieme v jednom momente myslieť a hovoriť o dvoch rôznych veciach. A práve v tom je "bonus" samovravy. Núti vás sústrediť sa na to, čo robite, o čom hovoríte a nie na to, čo vám ťaží myseľ.
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.