To, čo sa momentálne odohráva na Slovensku je obrovské fiasko a medzinárodná blamáž. Takto by sa to dalo zhrnúť veľmi diplomaticky a veľmi slušne. V skutočnosti je to oveľa horšie.
To, čím si Slovensko momentálne prechádza je deštrukcia demokracie a totálna deformácia právneho štátu. Na dennej báze sú porušované základné ľudské práva. Bezpečnostné zložky sú zneužívané na šikanovanie obyvateľov a bránia im v slobode svojich prejavov.
Pred parlamentom protestujú záchranári, ktorí otvorene a verejne demonštrujú a pokojným prejavom odporu sa domáhajú svojich práv. Upozorňujú na klamstvá vlády a jej aroganciu moci. Toto ich právo je navyše garantované Ústavou Slovenskej republiky a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. To sú totiž stabilné piliere demokracie, ktoré boli absolútne pošliapané a na ich porušenie boli zneužité bezpečnostné zložky Polície Slovenskej republiky.
Ani premiér, ani predseda parlamentu a ani prezidentka sa nezastali svojich občanov. Zato sa zastali cudzej štátnej príslušníčky s ktorou sa premiér Heger dokonca aj osobne stretol a aj s ňou podľa jeho vlastných slov rokoval. Ale záchranárov nechal pozatvárať, ich neprijal na osobné rokovanie a sľuby svojej vlády si voči nim nesplnil.
Navyše, na podporu Cichanovskej venuje Slovensko zo spoločného štátneho rozpočtu (z tej prázdnej špajzy) státisíce EUR. Záchranárom by týmito peniazmi boli bývali vykryli možno aspoň nejaké Vianočné odmeny. Namiesto toho im dali 34 € mesačne hrubého.
Ostatní občania ostali zatvorení doma. Nesmú sa slobodne pohybovať. Nesmú slobodne podnikať. Nesmú slobodne zabezpečovať svoju obživu. A nesmú sa ani slobodne vyjadrovať. Sú totálne obmedzení na svojich základných slobodách a to vládou, ktorá nezískala na takéto svojvoľné porušovanie Ústavy SR žiaden legitímny mandát. Vládou, ktorá samu seba nazýva demokratickou, ale koná presne opačne. Koná protidemokraticky.
Prezidentka Slovenskej republiky navyše odoprela veľkej časti voličov možnosť vyjadriť svoj slobodný názor v demokraticky usporiadanom referende, ktoré by musela na základe požiadavky 600-tisíc občanov vyhlásiť. Odmietla tým umožniť najvyššiu možnú formu priamej demokracie a svojim postupom sa snažila zamedziť takejto možnosti s pomocou Ústavného súdu SR.
Pomohla jej v tom inštitúcia, ktorá by mala chrániť základné práva občanov a referendum, ako najvyššiu formu priamej demokracie si ctiť nadovšetko. Ale neurobila tak a veľká časť občanov začala cítiť obrovskú frustráciu.
Občania sa totiž ocitli bez ochrany pred aroganciou vládnej moci. Nemôžu počítať s ochranou prezidentky republiky. Neochraňuje ich ani Ústavný súd SR a zjavne ani samotná Ústava štátu. Neochraňuje ich ani parlament.
Vládna moc, za pomoci polície, navyše zadržala a na osobnej slobode obmedzila už aj poslanca Národnej rady SR, bývalého premiéra Slovenska a predsedu najsilnejšieho opozičného poslaneckého klubu v parlamente. Politika s enormne vysokou podporou voličov. Síce osobu kontroverznú, ale stále požívajúcu mandát takmer 250-tisíc voličov, ktorí mu dali preferenčný hlas v ostatných voľbách.
Vláda, ktorá dostane krajinu do takéhoto stavu, nemôže ďalej legitímne vládnuť. Na toto nezískala vo voľbách mandát od žiadneho z voličov. Žiadna vládna moc nemôže obmedzovať ľudí na ich základných právach a to ani z dôvodu priameho ohrozenia na životoch počas vojnového stavu. To, že na to využíva nejaký výnimočný, alebo núdzový stav neznamená, že tak môže legitímne konať.
Lebo nemôže a dokonca ani legálne nie. Nemá na to totiž mandát a nezíska ho, ani keby o tom teraz v tejto chvíli rozhodlo hneď všetkých 150 poslancov parlamentu. Lebo na takéto konanie nikdy nezískala súhlas obyvateľstva a zakazuje je to najmä tá základná listina ľudských práv.
Za všetko navyše hovorí aktuálna dôveryhodnosť vlády. Dôveryhodnosť politikov vo vláde ako aj najvyšších štátnych predstaviteľov vrátane Eduarda Hegera, Borisa Kollár a Zuzany Čaputovej nedosahuje úrovne, ktoré by komukoľvek z nich dávali mandát takto deštruovať tento štát, alebo v tejto deštrukcii napomáhať. A to ani svojou neschopnosťou konať proti tomuto stavu sa nedá z tejto zodpovednosti nikomu z nich vyvliecť.
Takáto vláda s takýmto výsledkom svojho vládnutia je zrelá na demisiu. Na demisiu šéfa polície, ktorá zneužíva bezpečnostné zložky na politické ciele. Na demisiu ministra vnútra, ktorý dopustil takéto zneužívanie polície alebo jej to priamo nariadil. Na demisiu predsedu vlády, ktorá dopustila takýto rozvrat demokracie.
Ak nedokáže vláda prijať sama zodpovednosť za svoje totálne zlyhanie a pokiaľ nevyvodí z tohto stavu potrebné závery a nepodnikne potrebné kroky, je nevyhnutné povsatať a donútiť vládu, aby tak urobila aj proti svojej vôli.
Nikto z voličov totiž ešte nikdy nedal žiadnemu politikovi mandát na to, aby mu zničil život.
-------------------------------
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.