Názor Tarika Cyrila Amara (Russia Today)

Pokračujúce strašenie vojnou na Ukrajine priviedlo Európu na pokraj krízy. Zároveň však vyvolalo skromnú, no sľubnú nádej, že by mohlo dôjsť k oživeniu diplomacie a rokovaní medzi veľmocami, tvrdí historik z Koç University v Istanbule,ktorý sa venuje Rusku, Ukrajine a východnej Európe, Tarik Cyril Amar.

Po prvé, prezidenti Ruska a USA viedli priame rozhovory, čo je príliš zriedkavý jav. Aj keď pokrok nebol určite veľkolepý, znovu sa objavuje pocit, že rinčanie šabľami ustúpilo skutočnej diplomacii na vysokej úrovni.

Šialený nápad senátora

V tomto kontexte sa však vplyvný americký senátor nechal vystrčiť ako boľavý palec. Senátor Roger Wicker (Republikán-Mississippi) vyšiel na verejnosť len pred pár dňami, aby poradil prezidentovi Joeovi Bidenovi. Radí mu, aby si nechal otvorené možnosti, pokiaľ ide o Ukrajinu. Navrhol nielen použitie konvenčnej vojenskej sily, ale aj potenciálne nasadenie arzenálu jadrových zbraní!

Jeho návrh vyvolal námietky, a to aj zo strany ruského veľvyslanectva vo Washingtone. Wicker však svoje slová nestiahol. Len trochu ustúpil, očividne sa snažil zmierniť dopad svojich vyhlásení, pričom sa ich významu držal. 

Jeho bizarný prejav by sme mohli odmietnuť ako ďalší pokus amerických liberálov a konzervatívcov osloviť domáce publikum so zdanlivo neukojiteľnou chuťou na agresívnu rétoriku voči Rusku. 

Netreba ho podceňovať

Existujú však dva dôvody, prečo by sa tento prípad nemal brať na ľahkú váhu. Po prvé, Wicker nie je žiaden malý hráč alebo outsider. Je starším senátorom za Mississippi a slúži ako druhý najdôležitejší člen senátneho výboru pre ozbrojené sily. 

Po druhé, neobmedzil sa na všeobecnosť, ale vyjadril sa konkrétne k dvom mimoriadne znepokojujúcim návrhom. Jedným z nich je, že USA by mali byť pripravené odpáliť jadrové zbrane proti Rusku, a druhým, že by mali byť pripravené použiť ich prvé!

USA ako agresor?

Byť pripravený na prvý úder proti Rusku má však jasné dôsledky. Je možné, že Wicker sa nestará o to, čo jeho slová spôsobia, okrem ich požadovaného dopadu na určitú demografickú skupinu voličov. Ale dajme senátorovi výhodu pochybností a predpokladajme, že má nejakú predstavu nad rámec čistej demagógie, keď hovorí o jadrovej vojne. 

V tom prípade sú len dve možnosti. Wicker sa domnieva, že celosvetová jadrová vojna o východnú Ukrajinu by nemala byť vylúčená. Lebo práve to môže ľahko vyplynúť z takéhoto amerického útoku. 

Môže Washington začať, viesť a aj vyhrať jadrovú vojnu?

Alebo, ak opäť dáme Wickerovi výhodu pochybností a predpokladáme, že nie je pripravený riskovať celú planétu vrátane USA kvôli tomu, čo je – pri všetkej úcte k Ukrajine – pomerne obmedzeným konfliktom, existuje len jedna možnosť. Musí veriť, že Washington by mohol začať a viesť a pravdepodobne aj vyhrať obmedzenú jadrovú vojnu. 

A to je vlastne tá najstrašidelnejšia vec na senátorovom vyčíňaní. Pretože, bohužiaľ, tento šialene nebezpečný nápad sa stal populárnym medzi americkými politikmi.

Začiatkom roku 2020 Washington nielenže vykonal cvičenie na simuláciu obmedzenej jadrovej vojny s Ruskom, ale dal si záležať na informovaní globálnej verejnosti v nezvyčajných detailoch. Po nasadení nových jadrových zbraní bol odkaz jasný: Pentagon verí, že je možné viesť (a samozrejme vyhrať) jadrovú vojnu, ktorá by zostala dostatočne malá na to, aby bola extrémna, ale realistická. 

Obmedzená jadrová vojna

Hoci to bola nedávna a obzvlášť jasná pripomienka, že predstava obmedzenej jadrovej vojny vyvoláva znepokojujúcu príťažlivosť, jej korene siahajú hlboko do studenej vojny. Bolo to v 70. rokoch 20. storočia, keď americkí lídri začali systematicky zvažovať, či existuje spôsob boja proti Sovietskemu zväzu pomocou jadrových zbraní, ale bez eskalácie. 

Nie je dôvod predpokladať, že podobné myšlienky necirkulovali aj na Východe počas studenej vojny. Rovnako ako dnes by bolo naivné si myslieť, že tento koncept presadzuje iba Washington. V skutočnosti USA samozrejme tvrdia, že tak robia len v reakcii na ruské kroky. 

Ako to už býva, je zbytočné pokúšať sa zistiť, kto všetko začal. Ide o to, že záležitosť je, že existuje medzinárodná dynamicka jadrových mocností. Malé i veľké skúmajú možnosti obmedzeného využívania ich strašných zbraní. 

Jednoznačné nebezpečenstvá

V tomto trende sú dve zrejmé nebezpečenstvá. Po prvé, môže to zavádzať politických a vojenských vodcov, aby bagatelizovali a podceňovali to, čo by znamenalo akékoľvek, aj keď nie úplne apokalyptické, použitie jadrových zbraní. Konkrétne masové straty na životoch a veľké, trvalé škody na biosfére, ktorá je už v mierovom stave v zhoršujúcom sa stave.

Modelové situácie ukazujú, že aj pomerne „malá“ jadrová vojna, napríklad medzi Indiou a Pakistanom, by mala globálne klimatické účinky. Odborníci nesúhlasia s tým, či by boli dostatočne silné na to, aby spôsobili úplnú jadrovú zimu. Niet však pochýb o tom, že budú vážne. 

Druhým dôvodom, prečo je myšlienka obmedzenej jadrovej vojny taká klamná, je to, že udržať veci obmedzené, keď jadrové zbrane zničia hlavné zariadenia a zbraňové systémy, celé armády a mestá, bude pravdepodobne nemožné.

Pokušenie pre arogantných politikov

Plánovači môžu byť dostatočne arogantní na to, aby si mysleli, že môžu viesť kontrolovaný a obmedzený armagedon. V skutočnosti je zmysluplnejšie predpokladať, že chaos, dezorientácia a čistá zúrivosť spôsobená akýmkoľvek jadrovým útokom prerastie do rozsiahlej a všetko pohlcujúcej jadrovej vojny. 

Myšlienka obmedzenej jadrovej vojny je strašným pokušením pre arogantných politikov: je založená na akceptovaní „menšieho zla“, ktoré by v skutočnosti už bolo obrovské. A podporuje fatálnu ilúziu kontroly, ktorá podkopáva hlboký, zdravý strach, ktorý by mal mať každý z akéhokoľvek použitia jadrových zbraní. 

Bláznovstvo senátora Wickera je len jedným príkladom toho, ako sa tento morálny a intelektuálny omyl šíri. Treba to vnímať ako varovanie.

Zdieľať tento článok

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme, redakcia HD.