Pavol Faško ho hodnotí, ako súbor rozporuplných príkladov vývoja počasia. Podľa neho sme zažili relatívne studený máj a leto bolo bohaté na búrky. Oproti iným rokom jeseň priniesla zo začiatku málo zrážok, no neskôr sa "napravilo" aj to. Zima podľa Faška "sľubuje" teplotné zvraty tak, ako tomu bolo po celý rok.
Podľa Faška to má na svedomí práve častá zmena teplôt. Sneh síce napadne, ale behom pár dní sa oteplí a ten sa roztopí. V minulosti to fungovalo tak, že snehu napadlo niekoľko vrstiev a tak sa nestihol roztopiť. Stalo sa tak až na jar, čo zabezpečilo dostatok vlahy v pôde v čase, keď bola potrebná. V suchom prostredí sa rozdiely medzi maximálnou denou a minimálnou nočnou teplotou zvýrazňujú a to môže mať devastačný účinok na niektoré plodiny.
Patríme medzi vnútrozemské regióny. Kým prímorské regióny sa otepľujú o 1,1 stupňa Celzia nad úrovňou spred industializácie, vo vnútrozemí sú to aj dva stupne. "Na svedomí" to podľa Faška má veľká vzdialenosť Soovenska od Atlantiku, ktorého veľká vodná masa predsa len spomaľuje otepľovanie.