Anton Hrnko, bývalý poslanec za stranu SNS, napísal na svojom facebookovom profile príspevok s titulkom Dejiny zápasov proti nepravdivým správam. Poskytol tak exkurz do náhľadov na to, čo je pravda a čo nie je a ako sa prenasledovali šíritelia zdanlivých neprávd.
„Dávno pred tým, než niekto rozšíril po svete anglické slovo hoax, sa tvrdo bojovalo proti tzv. falošným správam, falošným tvrdeniam. Tento boj bol tvrdý a šírenie falošných správ sa trestalo omnoho tvrdšie, ako to dnes navrhuje naša nespravodlivá ministerka spravodlivosti. Najtvrdšie sa, samozrejme, bojovalo proti falošným a nepravdivým správam vtedy, keď sa spoločnosti dostali na zostupnú fázu svojho vývinu a šíritelia falošných správ ukazovali cesty, ako sa z tejto trajektórie dostať, avšak bez predchádzajúcich držiteľov moci,“ začal svoj výklad historik Hrnko.
V antike sa šíreniu „neprávd“ hovorilo kazenie mládeže, v stredoveku a novoveku kacírstvo, v koncoch Uhorského kráľovstva panslavizmus, za prvej republiky demokracia, po vojne boj proti zvyškom ľudáctva a za socializmu boj s nepriateľskou propagandou.
Podľa Hrnka bol najväčším úlovkom bojovníkov proti falošným správam filozof Sokrates. Postdemokratická vrchnosť v Aténach mu vyčítala šírenie falošných správ a ideológie medzi aténskou mládežou. Aténska vrchnosť zorganizovala súd a Sokrata odsúdila na trest smrti. Neskôr sa však Sokratove myšlienky stali základom jedného z najvýznamnejších filozofických diel Platóna. Vtedajší vládcovia mali iný názor a zákon na svojej strane.
Stredovek a novovek mali na prenasledovanie zlých myšlienok inkvizíciu, ktorá zasiahla, ak „nepravdy“ ohrozovali mocenské postavenie cirkvi. Do pozornosti sa dostal nejaký kazateľ z Čiech Ján Hus. „Šíril síce bludy, že sviatosti udelené osobou, žijúcou v hriechu, sú neplatné, ale aj to stačilo účastníkom koncilu, aby ho nechali upáliť. Cirkvi trvalo vyše 600 rokov, kým uznala, že jeho učenie bolo v niektorých častiach síce pomýlené, ale v princípe mal pravdu,“ píše Hrnko.
Aj v osvietenom novoveku sa trestali šíriči špinavých myšlienok. Giordano Bruno bol úpálený za to, že šíril „fejk“ o tom, že Slnko je len jednou z hviezd nekonečného vesmíru a takých planetárnych systémov, ako je náš, je v nekonečnom vesmíre nekonečné množstvo. Galileo Galilei unikol trestu len o vlások.
Súčasnosť je preplnená režimami, ktoré pri strážení informačnej činnosti podávali poctivé výkony. Slováci v Liptovskom Mikuláši v máji 1848 vyhlásili, že v Uhorskom kráľovstve nie je len maďarský národ, ale aj národ slovenský. A vtedy sa to začalo. Štúr, Hurban a Hodža boli vyhlásení za zločincov a vydali na nich zatykač. No Ďurko Langsfeld, Viliam Šulek, Karol Holuby a ďalší už také šťastie nemali. Odvisli za šírenie tejto nepravdivej správy.
„Nepravdivé správy, že Slováci sú samostatným národom, šírili Andrej Hlinka, Martin Rázus a mnohí ich stúpenci. Aj oni sa mohli pozerať z vnútra väzení či už v Uhorsku alebo v prvej ČSR na realitu vonku, kde tieto správy pokladali za nepravdivé a prenasledovali ich,“ analyzuje Hrnko.
Nástupom komunizmu sa začalo ďalšie masové obdobie prenasledovateľov nepravdivých správ. Vtedy sa šíritelia označovali za šíriteľov nepriateľskej propagandy. A nejeden z nich bol uväznený alebo popravený. „Veru tak, šíritelia nepravdivých správ to mali vždy ťažké,“ povzdychol si Hrnko.
Po roku 1989 si ľudia sľúbili hovoriť iba pravdu. Ale asi nie takú, ktorú zastáva poslanec Benčík a ministerka Kolíková. Faktom však je, že porevolučný režim rezignoval na masovú kontrolu informácií. Bola demokracia a každý si mohol vybrať, čomu verí.
Ale potomkovia jediných držiteľov pravdy sa zobudili. Podľa nich je človek od prírody hlúpy a v návale informácií si nebude vedieť vybrať tú ich pravú. „Preto tomu treba postaviť hrádzu! Ako by to bolo, keby si človek od prírody hlúpy samostatne vytváral názor na to, čo sa okolo neho deje. To predsa nemôžeme dopustiť!“ uzatvára Hrnko.
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.