Falošné správy tu boli vždy! Upozorňuje na to vo svojom článku v denníku Pravda historik, politický analytik a publicista Eduard Chmelár. To len ministerka Kolíková z nich chce zrazu spraviť trestný čin.
Kolíkovej zákon
Trestným činom najnovšie má byť, podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, rozširovanie nepravdivej informácie (hoax). Informácie, ktorá môže vyvolať vážne znepokojenie obyvateľstva alebo ho ovplyvniť pri jeho rozhodovaní o závažných celospoločenských otázkach.
Zatiaľ čo Policajný zbor vyzdvihuje iniciatívu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej urobiť z hoaxov trestný čin, generálny prokurátor Maroš Žilinka ju naopak označil za totálne absurdnú. A pridali sa k nemu nielen mnohí politici ale aj sudcovia a advokáti.
Tentoraz sa na tento až orwellovsky znejúci „trestný čin" zameral Chmelár z pohľadu filozofie a histórie slobody prejavu. Podľa neho je to totiž veľmi nebezpečný precedens, ktorý nemôže prejsť v žiadnom štáte, ktorý si chce hovoriť aspoň formálne demokratický.
Toto tu už bolo
V prvom rade chce historik verejnosť vyviesť z jedného všeobecne rozšíreného omylu: množstvo dezinformácií vo verejnom priestore nie je v súčasnosti väčšie ako kedykoľvek v minulosti – ich význam sa však neprimerane a zámerne preceňuje.
"Falošné správy tu boli vždy. Už dejiny našej žurnalistiky odštartovali hoaxy. Prvé noviny v Uhorsku Mercurius Hungaricus vznikli ako propaganda pre zahraničných spojencov Františka Rákocziho II., aby nezanevreli na podporu jeho povstania. Preto si v nich vymýšľal víťazstvá, hoci v skutočnosti prehrával." Upozorňuje na historické fakty Chmelár.
Takisto pripomína, že masová tlač v USA vznikla na podklade neuveriteľných táranín, senzácií a vymyslených historiek, ktoré mali pritiahnuť čitateľa.
Reakciou na šírenie takýchto klamstiev však podľa publicistu nebola cenzúra a prenasledovanie ľudí za falošné správy, ale založenie serióznych novín New York Tribune. A je to tá jediná správna reakcia, lebo lož sa dá poraziť jedine pravdou a transparentnosťou.
Obhajcovia štátnych zásahov do slobody prejavu sa bránia najčastejšie tým, že hoaxy sú pre spoločnosť škodlivé, že sami občania si želajú zakročiť proti dezinformáciám a že to v žiadnom prípade nemožno považovať za cenzúru. Varuje odborník.
A vysvetľuje, že slovo cenzúra pochádza z latinského censeo, -ere a znamená hodnotiť. Na hodnotenie spisov si počas stredoveku vytvorila autoritatívny monopol cirkev. Chcem tým povedať, že toto tu už bolo a je to nebezpečné. Nemali by ste sa dať pomýliť ubezpečovaním, že to nie je cenzúra – od roku 1848 sa obnovenie cenzúry v žiadnej diktatúre nenazvalo týmto zdiskreditovaným pojmom.
Ako dokázať zlý úmysel?
Z praktického i filozofického hľadiska si Chmelár nevie predstaviť, na základe čoho budú súdy tento „trestný čin“ posudzovať. Základný rozdiel medzi klamstvom a omylom totiž spočíva v tom, že lož predpokladá zámer. Dokázať pri šírení názorov zlý úmysel sa už približuje k honbe na čarodejnice.
"Môže tak vzniknúť silný nástroj na kontrolu myslenia. Ak umožníme vládnym predstaviteľom rozhodovať o tom, čo je pravda, akceptujeme zároveň to, že tí, ktorí sú pri moci, budú mať právo umlčať názory, s ktorými nesúhlasia, alebo presvedčenia, ktoré nemajú oni sami," varuje Chmelár v sojom článku.
Ďalej odporúča, že vlády by mali zabezpečiť slobodný tok informácií, nie cenzúru. Trestnoprávne sankcie by mala nahradiť transparentnosť a sloboda informácií a malo by sa posilniť právo na opravu a odpoveď – teda presný opak toho, čo sa u nás deje.
Koho všetkého budeme trestať?
Preto sa aj veľmi čuduje, že tomuto vládnemu návrhu tlieskajú niektorí novinári, lebo sa to môže ľahko obrátiť proti nim. "Nezabúdajme, že dezinformácie sa neobjavujú len na tzv. alternatívnej scéne, ale aj v médiách hlavného prúdu – od klamstiev spojených s americkými imperiálnymi vojnami až po vymyslenú aféru Russiagate o údajnom sprisahaní Donalda Trumpa s Rusmi," pripomína.
Len pred troma mesiacmi sa Mikuláš Dzurinda nesmelo priznal, že „možno sme ako transatlanticisti nepovedali občanom celú pravdu“. A europoslanec Michal Šimečka sa zasa znemožnil klamstvom, že Rusi v skutočnosti nepriviezli do Talianska pomoc, ale agentov prezlečených do lekárskych plášťov.
"Budeme trestať aj ich?" Pýta sa Chmelár tentoraz. "Alebo sa budeme konečne usilovať poraziť klamstvo v otvorenej slobodnej diskusii bez zamlčovania, zahmlievania a ostrakizovania nepohodlných?"
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.