Vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) na sklonku roka 1991 znamenal definitívny koniec Sovietskeho zväzu. Základnú dohodu o vytvorení SNŠ podpísali najvyšší predstavitelia Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v Minsku. V stredu 8. decembra uplynie od tejto udalosti 30 rokov.

Od druhej polovice 80. rokov minulého storočia vznikali na území Sovietskeho zväzu mnohé etnické konflikty a súčasne v jednotlivých zväzových republikách narastal odpor proti ústrednej vláde v Moskve - silnela v nich túžba po samostatnosti.

Na zániku Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) nezmenilo nič ani celozväzové referendum, ktoré sa konalo 17. marca 1991, hoci sa v ňom viac ako 113 miliónov obyvateľov vyjadrilo za zachovanie obnoveného Sovietskeho zväzu. Šesť z pätnástich zväzových republík však hlasovanie bojkotovalo: pobaltské republiky Litva, Lotyšsko a Estónsko, ku ktorým sa pridali aj Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko.

Na čelo procesu vystúpenia zo Sovietskeho zväzu sa postavili tri pobaltské republiky, ktoré postupne vyhlásili nezávislosť - Litva a Lotyšsko v roku 1990, Estónsko o rok neskôr.

Za tejto situácie sa skupina popredných funkcionárov komunistickej strany pokúsila koncom augusta 1991 o prevrat s cieľom vrátiť pomery do starých koľají. V krajine vyhlásila výnimočný stav a sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova izolovala na Kryme. Ruský prezident Boris Jeľcin pokus o prevrat odsúdil a postavil sa proti sprisahancom.

Bol to ale práve Boris Jeľcin, ktorý v decembri 1991 inicioval vznik Spoločenstva nezávislých štátov, ktorý spečatil definitívny koniec ZSSR aj Michaila Gorbačova ako sovietskeho prezidenta. Zmluvu o vzniku SNŠ podpísal v Minsku 8. decembra 1991 spolu s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny a Bieloruska – Leonidom Kravčukom a Stanislavom Šuškevičom.

Následne sa 13. decembra 1991 zišli v Ašchabade prezidenti piatich stredoázijských republík ZSSR, keď vyjadrili záujem vstúpiť do SNŠ. Na stretnutí v Alma-Ate podpísali 21. decembra 1991 vedúci predstavitelia jedenástich bývalých republík Sovietskeho zväzu tzv. Almaatskú deklaráciu. Vyhlásili sa v nej za zakladajúcich členov Spoločenstva nezávislých štátov, čím vlastne zavŕšili proces premeny bývalých republík ZSSR na suverénne štáty.

V súčasnosti je v tejto medzinárodnej organizácii desať bývalých republík Sovietskeho zväzu s tým, že Turkménsko má štatút pridruženého člena.

V roku 2009 vystúpilo zo SNŠ Gruzínsko a v roku 2014 - po anexii Krymu - rozhodla Ukrajina o spustení procedúry vystúpenia zo štatutárnych orgánov Spoločenstva nezávislých štátov, pričom v roku 2018 Kyjev svoje členstvo v SNŠ definitívne ukončil. "Nemáme tam čo robiť. Smerujeme spolu do Európy," vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko v máji 2018. Pobaltské republiky sa od vytvorenia SNŠ na činnosti tohto zoskupenia nijako nepodieľali.

Vznik Spoločenstva nezávislých štátov bol spojený predovšetkým s urovnaním vzťahov spojených s rozpadom Sovietskeho zväzu. Mal umožniť nadviazať spoluprácu a vytvoriť nový inštitucionálny rámec na pôsobenie bývalých členov, ochotných stať sa členom nového spoločenstva, a to predovšetkým v oblasti obchodnej, finančnej, právnej a bezpečnostnej.

Za tragédiu označil ruský prezident Vladimir Putin rozpad Sovietskeho zväzu, keď povedal, že to bola "najväčšia geopolitická katastrofa 20. storočia".

https://www.hlavnydennik.sk/2021/12/05/sialeni-ruski-stihaci