Vyjadrenia amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena znejú ako najchmúrnejší zo scenárov veštiacich hroziacu vojnu: „Sme hlboko znepokojení dôkazmi, že Rusko pripravuje plány na agresívne kroky proti Ukrajine," - povedal Blinken po konzultáciách s partnermi z NATO v Lotyšsku.
Prípravy zahŕňali úsilie o destabilizáciu Ukrajiny zvnútra a rozsiahle vojenské operácie. „Tento scenár sme už videli v roku 2014, keď Rusko naposledy napadlo Ukrajinu.“
„Vtedy, ako aj teraz, jednoznačne zvýšili bojové sily v blízkosti hraníc," - vysvetlil Blinken. Ruský prezident Vladimír Putin podľa neho vytvára kapacity na inváziu na Ukrajinu a je potrebné sa na ňu pripraviť, aj keď nie je jasné, či už bolo rozhodnutie o invázii prijaté.
Dôkazy, o ktorých Blinken hovorí, ešte nie sú na stole. Isté však je, že vojenské predpoklady na vojnu sú vytvorené.
Podľa informácií, ktoré zatiaľ neboli vyvrátené, Rusko sústredilo svoje jednotky v oblastiach neďaleko hraníc s Ukrajinou. Podľa NATO je na mieste viac ako 90 000 vojakov. Okrem toho sú tu podľa generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga tanky, delostrelectvo, drony a systémy elektronického boja.
Na ukrajinskej strane je podľa odhadov približne 209 000 vojakov a príslušníkov polovojenskej Národnej gardy. NATO ich nepriamo podporuje, napríklad pri budovaní kapacít kybernetickej obrany a poskytovaní poradenstva. Okrem toho spojenci, ako napríklad USA, dodávajú zbrane.
K nevôli Moskvy NATO už roky rozširuje svoju prítomnosť vo východných členských štátoch a vyslalo tisíce vojakov do Poľska a pobaltských štátov Litvy, Estónska a Lotyšska. Obe strany sa navzájom obviňujú z provokácií a Moskva nedávno opakovane kritizovala prítomnosť západných vojnových lodí v Čiernom mori.
Ani v Rusku, ani na Ukrajine nič nenasvedčuje tomu, že by nebezpečenstvo vojny bolo obzvlášť akútne. Napriek hrozbe, ktorú zdôrazňujú USA a ukrajinská armáda, sa v Kyjeve nekonajú mimoriadne zasadnutia parlamentu, ani mobilizácia záložníkov.
V Moskve sa zdôrazňuje, že Rusko presúva vojakov a vojenskú techniku v rámci svojej krajiny tam, kde to veľmoc považuje za potrebné. Rusko nepredstavuje hrozbu.
Jedným z argumentov proti tomu je, že nemožno vylúčiť prinajmenšom opätovnú eskaláciu konfliktu na východnej Ukrajine. Rusko sa už dlho obáva, že by sa vedenie v Kyjeve mohlo cítiť povzbudené podporou NATO a Západu, aby si vojenskou silou vydobylo späť oblasti Luhanskej a Doneckej oblasti kontrolované proruskými separatistami.
Gruzínsky prezident Michail Saakašvili sa na takúto podporu spoliehal aj v roku 2008, keď chcel dobyť odštiepenecký región Južné Osetsko. O niekoľko dní ruské obrnené jednotky zastavili gruzínsky útok. Moskva uznala Južné Osetsko a čiernomorský región Abcházsko, ktoré sa tiež odtrhli od Gruzínska, za nezávislé štáty a umiestnila tam tisíce vojakov ako ochranné sily.
V posledných týždňoch Putin nenechal nikoho na pochybách, že bude podobne konať aj na východnej Ukrajine. Z Donbasu už prišli signály, že v prípade útoku zo strany Ukrajincov bude Rusko požiadané o pomoc.
Náklady pre Rusko by však boli vysoké. Sankcie, ktoré Západ zaviedol kvôli konfliktu na východe Ukrajiny a kvôli ruskej anexii ukrajinského čiernomorského polostrova Krym v roku 2014, už vyvíjajú tlak na Rusko.
Ukrajina nemôže počítať s vojenskou podporou NATO. „Je rozdiel medzi blízkym a vysoko ceneným partnerom, akým je Ukrajina, a spojencami NATO," - zdôraznil generálny tajomník NATO Stoltenberg po stretnutí Aliancie v Rige.
Bezpečnostné záruky existujú len pre spojencov. Len oni sa môžu v prípade ozbrojeného útoku spoľahnúť na podporu ostatných partnerov, uzatvára portál gmx.net.
(Medzititulky red. HD.)
Ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme Vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – facebook. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Redakcia HD.