Dôkazom sú jeho nekonečné nápady ako a do čoho „investovať“ zo spoločnej štátnej kasy. Či to bola lotéria, bonusy, testy... Žiaľ, má na to mandát, ktorý mu potvrdila hlava štátu vymenovaním do funkcie.
Publicista Karol Farkašovský si na sociálnej sieti všíma „ kedy sa Mesiášove slová aj pravdou stanú...?" Cituje dnes už klasickú frázu ministra Matoviča, že - dobre bude - a uvažuje o tom, že kedy:
"Dobre bude" keď Borisova liesková palica zatancuje na holom zadku samoľúbej vládnej úderky. Tá je pri mediálnom nadšení a svojej mocenskej slepote schopná vnímať vyplieskanie ako pochvalu. A kriviť všetko čo bolo a ešte je ako tak dobré..."
K.Farkašovský pokračuje : „Hodnoty, ktoré sme roky rokúce považovali za normálne, dnešná propaganda obracia a prezentuje ako nenormálne. Odjakživa bolo normálne že v spoločnosti žili zdraví aj chorí ľudia. Dnes už žijú iba očkovaní a neočkovaní. Kam sa podela obrovská kategória zdravých. Vygumovali ju. Našťastie iba v zdravotných štatistikách.“
Zdraví ľudia sa stali terčom posmechu a propagandistickej nevôle. Zdravých považujú za nezodpovedných, ktorí šíria vírus. Akosi v tom chýba logika pokračuje K. Farkašovský :
„Ako môže zdravý človek bez akýchkoľvek príznakov roznášať vírus, ktorý nemá. Lebo je zdravý. Hádam musí najskôr ochorieť a dostať vírus, aby mohol byť roznášačom. Očkovaný dostane zoslabenú dávku vírusu do tela. Teda laická otázka - kto je rizikovejší, kto koho viac ohrozuje a viac roznáša - bezpríznakový zdravý človek, alebo ten, kto dostal vírus priamo do tela hoc aj v zoslabenej očkovanej forme....? Možno to odborníci aj vedia vysvetliť, ale niet kde.“
Podobných otázok majú bežní ľudia stovky. A sú legitímne. Bolo by konečne načase aby sa verejnoprávny telerozhlas prebudil, vzchopil sa a zorganizoval okrúhly stôl s odborníkmi oboch táborov. Nech zodpovedia otázky, ktoré ľudí zaujímajú a trápia. Nech dostanú ľudia informácie a potom im dajme slobodnú vôľu rozhodnúť sa pre alebo proti očkovaniu.
Publicista Karol Farkašovský v závere svojho statusu píše:
„Tlakom, krivením hodnôt, deformovaním verejnej mienky, násilným a účelovým delením spoločnosti nič nevyrieši ani minister ani vláda. Treba otvorenú, úprimnú a vecnú komunikáciu. Treba prestať s podceňovaním ľudí. Občania už dávno nie sú stádo, ktoré bude bezmyšlienkovite konať ako pastieri Igor a jeho reformná suita pískajú. Rozhádaná, vládna úderka s popularitou oneskoreného burčiaka akosi pozabudla na to, že Borisovou lieskovou palicou ju ľudia môžu vyprášiť po zadku jedna radosť. V ľuďoch tlejú iskierky zdravého rozumu. Stále silnejšie. Nezhasnú nikdy !“