Zachovanie NP Malá Fatra je práve pre jeho polohu dôležité. Jednak pre šírenie biodiverzity smerom na západ, ale aj preto, že pre svoju členitosť je domovom mnohých endemitov, či už živočíšnych, alebo rastlinných. (endemit - rastlina/živočích, ktorý sa inde nevyskytuje, pozn. red.) V rozhovore pre Denník N viac prezradil riaditeľ NP Malá Fatra Michal Kalaš.
Tetrovy a hlácháne
Ochrana týchto druhov sa v ostatnom čase skloňuje dosť často a právom. Ako hovorí riaditeľ NP MF Kalaš, keď v NP začal pred 20 rokmi pracovať, stopy týchto vtákov sa dali súvisle pozorovať súvisle, po celom hrebeni, teraz sú skôr ojedinelé. Čo má teda vplyv na ich úbytok? "Vplyv majú aj predátori, ale to je menej závažný faktor, než je strata biotopov. Patria k nim orly skalné, drobné šelmy ako líšky a kuny, ktoré dnes majú ako hlavného predátora automobilovú dopravu. Tieto zvieratá sa dnes v podstate nelovia, robí sa plošná vakcinácia proti besnote, takže sme potlačili aj tento prirodzený faktor, ktorý by ich mohol do istej miery eliminovať. Aj diviakov je stále viac. Diviak je ako chodiaci vysávač. Tieto vtáky hniezdia na zemi a ich znášky diviaky výrazne ohrozujú." odpovedá Kalaš: "Negatívny vplyv majú aj športovo – rekreačné aktivity, ako freeride, voľné lyžovanie v teréne, najmä na sklonku zimy a začiatkom jari."
Zonácia - v akom je stave
Roky sa hovorí o zonácii, ktorá by mala byť základom pre reformu. Ako je na tom NP MF? "Na zonácií pracujeme viac ako rok a je skoro vo finálnej verzii. Stále máme miesta, kde uvažujeme nad vyradením niektorých okrajových častí z národného parku. Pristúpilo sa k dosť zásadnému zníženiu výmery ochranného pásma. Bezzásahovú A zónu navrhujeme na cca 50 percentách rozlohy územia. Do nej sme zaradili len ochranné lesy, v žiadnom prípade tam nie sú hospodárske lesy, ktoré by nesplnili biologické kritériá. Tie zaradíme do B zóny a možno v perspektíve desiatok rokov budú vhodné na preradenie. Aj ak by prešli pozemky vo vlastníctve lesov SR pod správu národného parku, neuvažuje sa o tom, že by šli automaticky do A zóny."
Prírodná rezervácia Šramková v Malej Fatre, kde sa nevyťažila kalamita. Zdroj - Denník N
Kto je Michal Kalaš
Študoval na PF UMB. Ochranou prírody sa zaoberá 25 rokov, začal na pozícii člena stráže prírody. V roku 2001 dostal Cenu ministra životného prostredia za odhalenie vykrádača orlov skalných. Od roku 2011 pracuje na pozícií riaditeľa Národného parku Malá Fatra. Venuje sa výskumu medveďa hnedého.
Podporíte nás?
Ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme Vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – facebook. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami do verejnosti nedostávajú. Redakcia HD