"Počkajme ešte tridsať rokov, Matovič bude podľa politickej potreby prihadzovať, až spraví z dôchodcov milionárov". Zaznelo v parlamentnej rozprave k návrhu ministra financií na včera ešte 500 a dnes zrazu už 600 eurové "dotácie" dôchodcom. Keby sa populizmus dal merať v litroch, dnes by ho z parlamentu vyvážali veľkokapacitné cisterny. Kam sa na neho hrabú tí, ktorí kupujú v osadách voličské hlasy za škatuľku cigariet! Ale nie o tom má byť podstata tejto úvahy. (Ivan Brožík)
Matovič je schopný rozdať celý štátny rozpočet, ktorý bol ešte pred pár týždňami tou jeho "prázdnou špajzou". Len aby on bol "spasiteľ". Ešte do leta zhadzoval arogantne zo stola všetky legislatívne iniciatívy, smerované na pomoc dôchodcom, ktoré predložil niekto iný, ako on. Dôchodcovia sú mu totiž totálne u... Tak, ako každý iný, ktorý nepomáha budovať jeho moc. Moc, ktorú si on želá mať neobmedzenú. Pre Matoviča existujú iba úslužní, zohnutí v predklone a hlavne tí, ktorí v stanovenom čase vedia stlačiť v parlamentnej lavici to tlačidlo, ktoré im nakáže stláčať on.
Sme pri koreni problému. Ja iba tak, absolútne do vetra (na súčasnom Slovensku) - poslanecký mandát a hlavne spôsob jeho výkonu je jedným z ukazovateľov dodržiavania princípu právneho štátu a z historického hľadiska môže fungovať ako hodnotiaci aspekt spoločnosti v danom období. Povedzme si to po slovensky - poslanec parlamentu má hlasovať v súlade so svojim vedomím a svedomím. Jedine on sa rozhoduje, či bude hlasovať za, alebo proti, alebo sa zdrží. Je vyslovene protizákonné (nielen ústava, ale aj rokovací poriadok NRSR sú zákony) hlasovať na pokyn niekoho iného, ide o trestuhodné a najmä amorálne zneužívanie postu poslanca na hlasovací stroj. Z toho by bolo celkom logické predpokladať, že poslanec vo svojich vystúpeniach používa svoj mozog, pravda, ak ním disponuje. Zdá sa však, že niektorí ctení poslanci NR SR skúsenosť s niečím takým nemajú.
Už pri pohľade na kandidátku pred voľbami je totiž viac či menej jasné, koľkáti z nej (u populistického lídra) sú tam iba do počtu, ergo ako palce na stláčanie tlačidiel v budúcnosti. Je celkom jednoduché rozdeliť poslancov do troch základných skupín. V jednej sú tí, ktorí počas štvorročného mandátu neotvoria v rokovacej sále ústa, iba ak vo výnimočnom prípade, keď požiadajú o prestávku. (Únava robí svoje, to mi verte, odstál som si na parlamentnom balkóne celé schôdze.) Potom sú takí, ktorí sa síce do diskusií a faktických poznámok aj prihlásia, ale potom trpíte, keď čítajú zjavne niekým iným napísaný text, bojujú s intonáciou vo vete a často vôbec nerozumejú tomu, čo práve vyslovujú. Nuž a napokon - sú aj rétori - rečníci. Prihlásia sa a rozprávajú. Táto tretia skupina aj hlasuje podobným spôsobom - rozhodnú sa a hlasujú.
Fakt je zúfalé pozerať sa v priamom prenose na hodnotovo nezorientovanú a nemysliacu trosku, ktorá sa zmôže iba na to, že prečíta v rozprave straníckym politrukom napísaný text a potom sleduje palce, ako má hlasovať. To je tragická karikatúra výkonu mandátu poslanca parlamentu. Neschopného za takmer päť tisíc eur povedať vlastný názor. Nuž ale, hľadajte vlastný názor u tých, ktorí idú do parlamentu práve iba vo vidine tých päť tisícok! A najmä na kandidátkach strán diktátorského tipu. Stranícky šéf nakáže oberblbečkovi (spravidla druhá najvyššia funkcia v strane po vodcovi) napísať text, ten ho zosmolí a rozdá blbečkom na čítanie v príhodnej chvíli. A ešte aj tu sa stane, že blbečkovia v parlamentných laviciach text nedokážu prečítať a ich submisívnosť niekedy spôsobuje také stresy, že v pravej chvíli hlasovania si často mýlia palec hore s palcom dolu. Môj pes tieto gestá celkom chápe a to som ho ani necvičil, ani mu neplatím mesačne päť tisíc eur. On to chápe aj z čistej lásky.
Ak chcete vidieť mentálne nesamostaných jedincov vo veľkej koncentrácii, urobte si niekedy, až to bude možné, počas niektorej zo schôdzí NR SR exkurziu do parlamentu. (Rokovania sú verejné, možno ich sledovať z na to určených priestorov.) A keby ste sa dostali nejakou náhodou aj na klub, tam máte tú koncentráciu nemysliacej submisívnosti v prípade niektorých strán takmer stopercentnú. Vodca a zvyšok klubu. V slovenskej praxi sa im hovorí vykonávatelia zastupiteľskej demnokracie. Oháňajúci sa mandátom!
_________________
Ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme Vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – facebook. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami do verejnosti nedostávajú. Redakcia HD