Večný problém slovenského súdnictva sa nám z európskeho súdu pre ľudské práva vrátil ako bumerang. Inštitúcia totiž priznala deväťtisícové odškodné obžalovaným B. Adamčovi a J. Balogovi. Súd sa v ich veci naťahuje príliš dlho. Viac o probléme zisťovala Pluska.
na tom, že súdne prieťahy by nemali byť, panuje medzi advokátmi, ministerkou spravodlivosti M. Kolíkovou a predsedom Súdnej rady Jánom Mazákom.
Tá patrí v rámci EÚ k najnižším. Problémom je okrem iného aj dĺžka súdneho konania. Upozornila naň už pred rokmi bývalý sudkyňa Najvyššieho súdu Darina Ličková: „Mnohí sudcovia si neuvedomujú, že prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základné ľudské právo,“ napísala vtedy pre pravnelisty.sk.Od podania veci na súde po právoplatné rozhodnutie prešlo v priemere takmer pol roka, v občianskoprávnych záležitostiach jeden a trištvrte roka. Vo veciach pracovných to trvá niekedy až 40 mesiacov. Takým príkladom je aj prípad bývalej štátnej tajomníčky M. Jankovskej, ktorá vo väzbe strávila rok a dnes je stíhaná na slobode.
Súdne prieťahy spôsobujú obštrukcie účastníkov konanie, preťaženosť súdov, nedostatok personálu, ale aj mnoho ďalších aspektov. Predseda Súdnej rady J. Mazák tvrdí, že problémom môže byť aj nerovnomerná záťaž jednotlivých súdov. „Zbytočné prieťahy sú z určitej časti spôsobené zavinením sudcov, ktorí nepostupujú vo zverených veciach efektívne,“ dodal Mazák. Podľa neho časť sudcov nie je schopná vynútiť si procesnú disciplínu účastníkov. Zákon však prostriedky na nápravu poskytuje.
Napríklad tlakom na subjekty súdnych konaní, rovnomerné využitie kapacít sudcov v justičnom priestore, ale v krajnom prípade aj ich sankcionovanie účastníkov, ktorým by sa dosiahlo rešpektovanie pokynov sudcov. Podobný názor na obštrukcie má aj ministerka Mária Kolíková. V súčasnosti vraj máme dostatočné nástroje, aby sa obštrukcie nerobili, treba ich však efektívne využívať: „Ak by sme urobili reformu justície tak, že budeme vedieť viesť celú justíciu efektívnejšie, práve tie prostriedky, ktoré z toho získame, by som použila na lepšie odmeňovanie personálu aj na zvýšenie jeho počtu.“
Na jeho absenciu upozornil predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas. "Ten by dokázal odbremeniť sudcov od menej náročnejších úkonov a zabezpečil by tak procesovanie spisov." Súhlas s Karasom vyjadril aj advokát M. Ribár. Ten si myslí, že vyšších súdnych úradníkov a pomocných pracovníkov je málo a sú slabo platení. No a tiež sú súdy, kde je aj málo sudcov na nával vecí, ktoré by bolo treba riešiť.
"Ministerka sa v rámci súdnej mapy orientuje na budovy a sídla. Treba sa však venovať aj asistentkám, zapisovateľom. Nie do hardvéru, ale do softvéru treba investovať," tvrdí advokát Dušan Ivan. Tiež tvrdí, že vo veľkých mestách je veľký nedostatok sudcov. Mali by mať aj asistentov. Tí by ich odbremenili od veľkej záťaže: „Neviem si predstaviť sudcu, keď mu donesú na dvoch dodávkach spis. Na druhý deň mu príde 5 ďalších vecí. Ako to má zvládnuť?“
Tých by podľa Ivana mali dôkladnejšie kontrolovať predsedovia súdov a vyvodzovať zodpovednosť. Pri veľkých prieťahoch sťažujúcemu sa účastníkovi musí štát zaplatiť nemalé odškodné. Sumy síce nie sú horibilné, po podľa Ivana by pomohlo zosobňovanie sudcom.
Ak sa chcete vyjadriť, ak sa chcete s čitateľmi podeliť o svoje pocity a názory - využite naše „blogovisko“. Ak sa nehanbíte za svoju identitu, ak si myslíte, že viete svojim názorom osloviť a ak dodržíte etické princípy tvorby blogera - náš priestor na stránke hlavnydennik.sk je aj váš!