Vakcíny sú v súčasnosti hlavnou stratégiou zmierňovania šírenia ochorenia COVID-19 na celom svete. Je to tak v Spojených štátoch, Nemecku, Spojenom kráľovstve i inde. Vedci pre portál Springer link skúmajú vzťah medzi percentom plne zaočkovanej populácie a novými prípadmi COVID-19 v 68 krajinách a v 2 947 okresoch USA.
Na analýzu medzi krajinami použili údaje o ochorení COVID-19 poskytnuté organizáciou Our World in Data. Zahrnuli 68 krajín, ktoré splnili nasledujúce kritériá: mali k dispozícii údaje o druhej dávke vakcíny; mali k dispozícii údaje o prípade COVID-19; mali k dispozícii údaje o populácii. Vypočítali prípady COVID-19 na 1 milión ľudí pre každú krajinu, ako aj percento populácie, ktorá je plne zaočkovaná.
Na analýzu na úrovni okresu v USA použili údaje tímu Bieleho domu o COVID-19. Vylúčili okresy, ktoré neuviedli údaje o percentách úplne zaočkovanej populácie, pričom na analýzu získali 2 947 okresov. Vypočítali sme počet a percentá okresov, ktoré zaznamenali nárast prípadov COVID-19, podľa úrovne percenta ľudí plne zaočkovaných v jednotlivých okresoch.
Zdá sa, že na úrovni krajiny neexistuje žiadny rozlíšiteľný vzťah medzi percentom plne zaočkovanej populácie a novými prípadmi COVID-19, šokujú vedci.
Trendová línia v skutočnosti naznačuje okrajovo pozitívnu súvislosť tak, že krajiny s vyšším percentom plne zaočkovanej populácie majú vyšší počet prípadov COVID-19 na 1 milión ľudí.
Predovšetkým Izrael s viac ako 60 % plne zaočkovanej populácie mal za posledných 7 dní najvyšší počet prípadov COVID-19 na 1 milión ľudí.
Chýbajúca zmysluplná súvislosť medzi percentom plne zaočkovanej populácie a novými prípadmi COVID-19 je ďalej doložená napríklad porovnaním Islandu a Portugalska. Obe krajiny majú viac ako 75 % svojej populácie plne zaočkovaných a majú viac prípadov COVID-19 na 1 milión ľudí ako krajiny ako Vietnam a Južná Afrika, ktoré majú približne 10 % ich populácie plne zaočkovaných.
Aj v okresoch USA je medián nových prípadov COVID-19 na 100 000 ľudí za posledných 7 dní do značnej miery podobný v kategóriách percenta plne zaočkovanej populácie (obr.1). Je pozoruhodné, že v rámci kategórií percenta plne zaočkovanej populácie existujú aj značné rozdiely v okresoch v nových prípadoch COVID-19 . Zdá sa tiež, že neexistuje žiadna významná signalizácia poklesu prípadov COVID-19 s vyšším percentom plne zaočkovanej populácie (obr.2).
Medián, medzikvartilový rozsah a variácie prípadov na 100 000 ľudí za posledných 7 dní v percentách plne zaočkovanej populácie k 2. septembru 2021
Percento okresov, ktoré zaznamenali nárast prípadov medzi dvoma po sebe nasledujúcimi 7-dňovými obdobiami, o percento plne zaočkovanej populácie v 2947 okresoch k 2. septembru 2021
Keďže sa predpokladá, že úplná imunita voči vakcíne trvá približne 2 týždne po druhej dávke, vykonali tiež analýzy citlivosti s použitím 1-mesačného oneskorenia na percente plne zaočkovanej populácie pre krajiny a okresy USA.
Vyššie uvedené zistenia o žiadnej rozpoznateľnej súvislosti medzi prípadmi COVID-19 a úrovňami úplne zaočkovaných sa pozorovali aj vtedy, keď zvažovali 1-mesačné oneskorenie na úrovni úplne zaočkovaných.
Je potrebné prehodnotiť výhradné spoliehanie sa na očkovanie ako primárnu stratégiu na zmiernenie ochorenia COVID-19 a jeho nepriaznivých dôsledkov, najmä vzhľadom na variant Delta a pravdepodobnosť budúcich variantov.
Popri zvýšení zaočkovanosti môže byť potrebné zaviesť aj iné farmakologické a nefarmakologické intervencie. Takáto korekcia kurzu, najmä s ohľadom na politický príbeh, sa stáva prvoradou s novými vedeckými dôkazmi o efektívnosti vakcín v reálnom svete.
Stručne povedané, aj keď by sa malo vynaložiť úsilie na povzbudenie populácie, aby sa dala zaočkovať, malo by sa to robiť s pokorou a rešpektom. Stigmatizácia populácie môže spôsobiť viac škody ako úžitku.
Dôležité je, že je potrebné obnoviť ďalšie snahy o nefarmakologickú prevenciu (napr. dôležitosť základnej hygieny verejného zdravia s ohľadom na udržiavanie bezpečnej vzdialenosti alebo umývanie rúk, presadzovanie častejších a lacnejších foriem testovania), aby sa dosiahla rovnováha medzi učením sa žiť s COVID-19.
Rovnakým spôsobom žijeme aj o 100 rokov neskôr s rôznymi sezónnymi zmenami vírusu chrípky z roku 1918.
Ak sa chcete vyjadriť, ak sa chcete s čitateľmi podeliť o svoje pocity a názory - využite naše "blogovisko". Ak sa nehanbíte za svoju identitu, ak si myslíte, že viete svojim názorom osloviť a ak dodržíte etické princípy tvorby blogera - náš priestor na stránke hlavnydennik.sk je aj váš!