Komentár Johna Mac Ghlionna (The Epoch Times)
Čína sa buď stane superveľmocou, alebo sa zrúti - to sú dva najčastejšie názory. Bez ohľadu na to, ktorá predpoveď sa naplní, USA čakajú ťažké časy.
Ako veľmi by sme sa mali obávať čínskej ekonomiky? „Veľmi," hovorí americký expert na Čínu Daniel H. Rosen. Predpovedá, že druhá najväčšia svetová ekonomika sa rýchlo blíži ku koncu. Má Rosen pravdu? A ak áno, čo by znamenal kolaps Číny pre zvyšok sveta, najmä pre Spojené štáty?
Keď hovoríme o Číne, zdá sa, že existujú dva názory. Nazvime ich Systém 1 a Systém 2. Prívrženci Systému 1 vidia Čínu ako nezastaviteľného „žraloka“, geopolitického „veľkého bieleho žraloka“, ktorý nakoniec pohltí všetko, čo mu stojí v ceste. Tvrdia, že so Si Ťin-pchingom na čele bude mať táto nastupujúca superveľmoc naďalej bezprecedentný vplyv na celom svete, od Severnej Ameriky až po severnú Afriku.
Na druhej strane, zástancovia systému 2 vidia Čínu v úplne inom svetle. Zdá sa, že krajina s rýchlo starnúcou populáciou, vysokou nezamestnanosťou a 600 miliónmi ľudí žijúcich v chudobe upadá.
Čo si teda máme myslieť? Ktorá Čína je skutočná Čína? Sme svedkami nezastaviteľnej sily, alebo skutočne zažívame niečo ako potopenia Titanicu, hoci v super spomalenom zábere?
Na tieto otázky je ťažké odpovedať. Nech už je odpoveď akákoľvek, USA sú teraz v ťažkej situácii. Ak sa Čína zrúti, USA čakajú ťažké časy. V prípade, že Čína bude silnejšia, USA tiež čakajú ťažké časy.
V auguste som napísal článok, v ktorom som sa pýtal, či sme svedkami „veľkého úpadku Pekingu". Odpoveď sa zdala a stále sa zdá byť „áno". Hoci prípadný pád tyranského režimu treba oslavovať, takýto kolaps by spôsobil vlny po celom svete a otriasol by USA v základoch.
Vzhľadom na to, že Komunistická strana Číny presadzuje myšlienku „zdieľanej prosperity" a obmedzuje všetko od technologických spoločností až po vzdelávanie, americké spoločnosti pôsobiace v Číne sa obávajú o svoju existenciu.
Ak sa Čína zrúti, USA určite utrpia. Ako poznamenal ekonóm John Tamny, ak by Čína klesla, mnohí Američania by určite jasali. Koniec koncov, „rastúca, ekonomicky prosperujúca Čína predstavuje veľkú vojenskú hrozbu, a tým aj hrozbu pre americkú globálnu hegemóniu". Tamny však varoval, že spomalenie hospodárskeho rastu by viedlo k „veľkému hospodárskemu nepohodliu v USA".
Veľké americké spoločnosti by nemali inú možnosť ako „prepúšťať zamestnancov, aby kompenzovali stratu obrovského trhu", vysvetlil Tamny. Okrem toho by po strate „najväčšieho neamerického trhu pre americké spoločnosti" nastala panika. Americké akciové indexy by sa jednoducho zrútili, dodal Tamny. Ak Čína utrpí pokles, musíme sa pripraviť na „najväčšiu korekciu trhu v histórii".
Samozrejme, Čína by mohla prekonať súčasnú hospodársku búrku, mohla by sa stať najmocnejšou krajinou na svete. Ak sa tak stane, USA budú zosadené z trónu. Krajina známa genocídou a krádežami orgánov sa stane svetovým lídrom.
Pri všetkých jej technologických úspechoch však nesmieme zabúdať, že dnešná Čína stále funguje na komunistickom softvéri. Technické vybavenie - mrakodrapy, technologické centrá, luxusné byty a podobne - je len estetickým prvkom. Softvér, veľmi ovplyvnený Maom, je stále rovnaký ako pred desaťročiami.
Americký prezident Joe Biden prisľúbil „neúnavnú diplomaciu" v boji proti čínskemu režimu. Bude to skutočne fungovať? Pravdepodobne nie. Máme tu do činenia s Čínou, nie s Kanadou. Jediný druh diplomacie, ktorý vodca Si Ťin-pching pozná, je „vlčí bojovník". Ako nedávno poznamenal denník Financial Times, prezidentovi USA sa doteraz nepodarilo nadviazať zmysluplný dialóg s čoraz paranoidnejším Pekingom.
Nachádzame sa v ťažkej situácii epických rozmerov. Čína, ktorá sa stáva silnejšou, tak robí na úkor USA. Ak v týchto geopolitických pretekoch o nadvládu superveľmoci zvíťazí Čína, USA prehrajú. Ak však Čína prehrá, prehrajú aj desaťtisíce amerických podnikov - ich straty pravdepodobne ochromia hospodárstvo USA.
Ak Čína skutočne utrpí nezvratný úpadok, musíme byť pripravení prijať nevyhnutný úder, ktorý ho bude sprevádzať.
Podľa nedávnej správy v Asia Times nakupujú USA čínsky tovar v hodnote 635 miliárd dolárov (sezónne očistené), čo predstavuje 27 percent HDP americkej výroby. Ešte znepokojujúcejšie podľa neho je, že tento druh „závislosti od dovozu" sa spája skôr s „krajinami tretieho sveta závislými od bývalých koloniálnych mocností". Predchádzajúca veta by mala nahnať strach každému Američanovi.
Predajom Číne vsadili USA všetko na Peking. Úplne nerozumné a do veľkej miery neodpustiteľné rozhodnutie. Keď predáš svoju dušu diablovi, musíš byť pripravený stráviť nejaký čas v pekle, dodáva na záver svojho komentára John Mac Ghlionn v The Epoch Times.
Poznámka:
John Mac Ghlionn je americký vedec v oblasti psychosociálneho výskumu, špecializuje sa na sociálne dysfunkcie a mediálnu manipuláciu. Je tiež esejistom. Jeho eseje sa objavili v rôznych publikáciách vrátane "New York Post", "Sydney Morning Herald", "Newsweek", "National Review", "The Spectator US".
(Medzititulky red. HD.)
Ak sa chcete vyjadriť, ak sa chcete s čitateľmi podeliť o svoje pocity a názory - využite naše "blogovisko". Ak sa nehanbíte za svoju identitu, ak si myslíte, že viete svojím názorom osloviť a ak dodržíte etické princípy tvorby blogera - náš priestor na stránke hlavnydennik.sk je aj váš!