Hlúposť moci ešte neznamená, že zo solidarity bude hlúpy celý štát a jeho občania. Hlúposť moci znamená iba to, že jej protaganosti a adoranti sú hlúpi. Niečo ako vizitka. Titul (ukradnutý), meno, priezvisko, adresa, firemné kontakty. "Veľa ľudí má dobrú výchovu a vie, že sa nepatrí hovoriť s plnými ústami, ak to ale niekto robí s prázdnou hlavou, nemajú tí vychovaní nijaké námietky." Na vedátorku  Marie Curie-Skłodowskú je to z pohľadu jej exaktného sveta čísel a vzorcov pomerne vtipný a dosť kritický výrok. Používam ho však ako alarmujúci. (Ivan Brožík)

Lekcia pre "našich" hlúpych - oni totiž veľmi radi čítajú o sebe. Hlúposť je nemúdrosť. Podľa Kanta to je nedostatok súdnosti. Hlúpy človek sa nazýva hlupák. Niekedy aj politik. Častejšie - súčasný koaličný politik. Nedôvtipný hlupák, ak by sme si chceli trochu "zafilozofovať". Keď sa vrátime späť ku Kantovi, zistíme, že v Kritike čistého rozumu sa otázkou dôvtipu, podľa neho opaku hlúposti, už zaoberal celkom vedecky.

Kant v tom mal jasno už dávno

Podľa filozofa nedostatok dôvtipu nenahradí žiadne štúdium, žiadna škola. Dôvtip je jednoducho schopnosť, ktorej sa nedá učiť ani naučiť a už vôbec sa nedá kúpiť či ukradnúť, čo je metóda pomerne najbližšia tým našim hlupákom. Dôvtip predpokladá intuíciu, intuitívne nahliadnutie, intuitívne pochopenie súvislostí v pravidlách. Súvislosti v pravidlách - zdôrazňujem.  „Hoci škola môže aj obmedzenému umu naskrze sprostredkovať a akoby naočkovať pravidlá prevzaté z cudzej múdrosti, predsa len schopnosť správne ich používať musí mať žiak sám a nijaké pravidlo, ktoré sa mu predpisuje s týmto úmyslom, nie je pri nedostatku takéhoto prirodzeného daru isté pred zneužitím.“ Tvrdí filozof Kant. Nedostatok dôvtipu nazýva hlúposťou a nedá sa podľa neho odstrániť. Hlúpy človek, ten, kto nemá prirodzený dôvtip, sa môže vypracovať k učenosti. Môže mať množstvo poznatkov, no nebude schopný s nimi samostatne pracovať, triediť ich, generalizovať, abstrahovať z nich. Bude mu chýbať intuícia. Súdnosť, dôvtip a intuícia.

Hlúposť má na Slovensku trvalý "čierny piatok", v politike je na rozdávanie

Po nateraz posledných parlamentných voľbách sa tu hlúposť prilepila ako vyžuvaná žuvačka, lepí sa na každého a všade. Je odpudivá navonok, hrdá na seba, najmä sama v sebe. Prečo ľudia rozmýšľajú a správajú sa tak hlúpo, že nakoniec zlyhajú? Je to politický fenomén? Je naozaj jediným motívom udržať sa prisatý k moci? K vplyvu? Inak by ten jedinec bol doživotne odsúdený na nezáujem? Svet podporuje miliardový priemysel výskumu a testovania inteligencie ale čo hlúposť? Prečo tú nikto neskúma, nehľadá spôsoby, ako ju korigovať? „Hlúposť“ sa tu nevzťahuje na mentálnu retardáciu, poruchu učenia ani na žiadne iné bežné označenie ľudí, ktorí podávajú slabý výkon v niektorom z tradičných testov. V slovenskej mocenskej politike ide priam o donebavolajúcu hlúposť Pritom bez obalu - hlúpe rozhodovanie - má celospoločenský a veľmi negatívny dosah.

Hlúposť nesmie zostať v anonymite, inak nás zničí

"Väčšina ľudí sa vyjadruje ku všetkému. Mnoho hlúpych ľudí však svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje naše životy a tak je pre nás veľmi dôležité ich identifikovať a prípadne eliminovať." Píše človek, pri ktorom si nesmierne vážim, že mu do mailu smiem písať oslovenie "Janko, priateľu". Profesor Ján Košturiak.  Podľa neho je "hlúposť nebezpečná, aj keď je často spoločnosťou neuvedomená a tolerovaná. Hlúposť má na svedomí mnoho zla, genocídy, vojny,  rodinné rozvraty, zlú atmosféru v spoločnosti, ekonomicky úpadok. Popis hlúposti nám dáva šancu ju rozpoznať a následne premôcť. Aj keď hlúposť je takmer nezničiteľná a vyskytuje sa všade, nemala by ovplyvňovať spôsoby riešenia všeľudských a globálnych problémov. Tu musia platiť prísne pravidlá múdrosti."

Múdrosť lídrov vystriedala ich hlúposť

"Múdry prístup odborníka sa prejavuje kvalitným systémom. Ak systém v danej oblasti chýba  – múdrosť lídra je povážlivá." Píše priateľ profesor. "Výsledkom hlúposti je väčšinou katastrofa. Ak niekde narastá chaos a nespokojnosť ľudí, hľadajme za tým vždy hlúposť lídra. Čím viac sa prehlbuje deficit informácií a skúseností, tým viac sa množí hlúposť jednotlivca v danej oblasti a nutne narastajú problémy. Hlupák rozbíja všetko systémové, vie zničiť nielen okolie ale aj seba a neuvedomuje si to, nevidí vzťah medzi svojím konaním a dôsledkami.

Rezignovali sme na hlúposť politikov a ich politík?

Podľa Barucha Spinosu je demokracia najhoršia vláda. Profesor Košturiak k tomu dováva, "že je to preto tak, lebo okrem iného nikto neskúma múdrosť – kompetenciu politikov. Volič na to nemá dosah, lebo nikto nestanovil kritéria na skúmanie múdrosti ľudí, ktorí vedú štát a s ním celé hospodárstvo a ekonomiku do budúcnosti. Morálne kritéria, talent a vysoká logika v prístupe by mali byť prvotným predpokladom politikov. Lebo znalosti a aj skúsenosti  sa dajú doplniť, ale nevhodný prístup sa zmeniť nedá. História nám ukazuje koľko politikov práve prístup malo nezlučiteľný s proľudsky orientovanou politikou.

Najhoršia kategória - hlasovacie mašiny z kandidátky

Hlupák politik s dostatkom finančných zdrojov a tak veľkou šancou byť zvolený si na kandidátku nikdy nedá múdrych. Dá si tam iba svoje "hlasovacie stroje". Hlasy, ktporé bude jeho hlúpa politika potrebovať v parlamente. A hlasovacie stroje sa za takúto možnosť odvďačujú zjavným nemyslením. Napokon, hlúpy politik potrebuje práve takých a nijakých iných. Jeho meno si dosaďte podľa toho, kto vám zíde práve na um. Máme ich na rozdávanie. Ale trpezlivosť s nimi už došla. Dosť bolo hlupákov v politike Slovenskej republíky! A to nespomínam ich mnohé iné negatíva. Iba tú ich jedinú "cnosť" a tou je do neba volajúca hlúposť.