Najbližší nebohého Sebastiánka Zajaca (†3), ktorý zomrel na konci januára 2017 v nitrianskej nemocnici, sa za svoje nebohé slniečko bijú na súde ako levi. Chcú dokázať, že za jeho smrť môžu zdravotníci, ktorí starostlivosť o neho zbabrali. Teraz im to potvrdili aj ďalší traja súdni znalci.
Príbeh malého Sebastiánka sa ťahá už pomaly piaty rok a stále mu nie je koniec. Z doteraz vypočutých svedkov pred súdom, kam až dospel, vyplýva, že za jeho smrťou stoja pravdepodobne zdravotníci, ktorí sa o neho nedostatočne postarali. Pred súdom sa ocitli dve lekárky a dve zdravotné sestry, ktoré podľa prokuratúry za jeho smrť môžu. Lekárky Silvia L. a Silvia M., ktoré sú obžalované z prečinu usmrtenia, rovnako ako zdravotné sestry Marianna H. a Ingrid S., ale svoju vinu od začiatku odmietajú.
Sebastiánka hospitalizovali v nitrianskej fakultnej nemocnici 30. januára 2017 s podozrením na cukrovku. Umiestnili ho na detskú JIS, kde mal byť nepretržite monitorovaný. Lekárka síce správne určila, že chlapec má cukrovku prvého typu s prítomnosťou ketoacidózy, ktorá je závažnou komplikáciou. Liečba ale nebola nastavená správne. A navyše, zdravotná sestra mala vypnúť alarm, ktorý chlapčeka monitoroval, takže ani nevedeli, ako sa jeho zdravotný stav vyvíja. Už predchádzajúci svedkovia ukázali prstom na zdravotníkov, ktorí mali, podľa nich, pochybiť, teraz sa na stranu zúfalej rodiny postavil aj Norbert Moravanský, súdny lekár a znalec zo spoločnosti Forensic. „„Bezprostrednou príčinou smrti bol opuch mozgu,“ skonštatoval stručne vo svojej výpovedi. Zo zdravotnej dokumentácie podľa neho však nevyplýva, že by personál jednoznačne vedel a poznal, čo môže očakávať. Podľa znaleckého posudku Sebastiánkovi nebola poskytnutá správna infúzna a inzulínová liečba, čo riziko ešte neúmerne zvýšilo. Aj keby bola liečba správne nastavená, edém mozgu sa podľa Moravanského nedá vylúčiť.
A opäť sa vraciame k vypnutým alarmom, lebo dieťa aj podľa znalca musí byť neustále monitorované. Moravanský si myslí, že v tomto prípade nebol chlapcov klinický stav dostatočne sledovaný. Priam neuveriteľne znie skutočnosť, že na zástavu dýchania a srdca prišli na JIS-ke po takmer hodine, aj to len náhodou. Prístroje síce všetko zaznamenali, lenže alarmy nič nesignalizovali. Podľa technika pritom neboli pokazené. Čiže – boli vypnuté! Pred súdom svedčili aj detský diabetológ a endokrinológ Juraj Staník a Marcel Brenner, ktorý je odborník na detskú urgentnú medicínu.
Brenner uviedol, že v prípade Sebstiána boli v záznamoch zistené nedostatky najmä vo vzťahu k jeho klinickému stavu a posudzovaniu jeho vedomia. Podľa posudku to navyše vyzerá tak, že personál zrejme s možnosťou opuchu mozgu nepočítal. „Pokiaľ je včas rozpoznateľný, je liečiteľný, hoci je tam riziko úmrtia 20 až 25%. Edém sa rozvíja postupne, zvyčajne niekoľko hodín,“ skonštatoval Juraj Staník, ktorý ešte dodal: „Dôležité je nielen to, koľkokrát bol pacient vyšetrený, ale ako a kým, je to v plnej kompetencii primára oddelenia, ktorý má zvážiť personálne a technické vybavenie.“ Klinický stav sa podľa neho vyhodnocuje priebežne, minimálne každú hodinu. Ak ukazuje na možný rozvoj opuchu mozgu, robí sa CT alebo MR vyšetrenie, odporúča sa podľa odborníkov aj vyšetrenie očného pozadia. Personál však zistil, že situácia je už kritická až takmer hodinu po tom, ako Sebastiánkovi zlyhalo dýchanie a srdce. „Za zreteľahodný markant mi nedovolí nespomenúť, že taká udalosť bola zistená náhodne,“ uviedol Brenner. Podľa dokumentácie začali sestry s oživovaním o 2.50 hodine. Resuscitačný tím vraj nebol volaný bezprostredne a navyše ambuvak sa nachádzal v inej miestnosti ako pacient.
„Je nesporné, že bezprostrednou príčinou smrti bol edém mozgu. V mozgu bolo viac tekutiny ako má byť,“ povedal Moravanský, podľa ktorého neexistuje však forenzný dôkaz, ktorý by rozlíšil, či k opuchu viedla chybná liečba, alebo nastal v súvislosti s resuscitáciou. Moravanský si ale myslí, že smeruje to k tomu, že opuch mozgu vznikol v dôsledku neuváženého manažmentu liečby ketoacidózy, ktorá sa, podľa neho, vyskytuje u štvrtiny až tretiny detských pacientov. Jej príznakmi sú vracanie, napínanie na vracanie, výrazná únava, známky dehydratácie, hlboké rýchle dýchanie. „Keďže to môže viesť až k úmrtiu, potrebná je potrebná prítomnosť skúseného personálu,“ uviedol Staník, ktorý ešte dodal, že čím je dieťa menšie, tým príznaky signalizujúce rozvoj cukrovky (častejšie pitie, úbytok hmotnosti) trvajú kratšie a ketoacidóza nastupuje rýchlejšie.
„Z môjho pohľadu je znalecký posudok vypracovaný na objednávku, účelový, neobjektívny, obsahuje nepresnosti, vznikajú nepresné závery,“ reagovala na posudok obžalovaná bývalá primárka Silvia L.,“ podľa ktorej si niektoré tvrdenia znalcov protirečia. Nesúhlasí ani s tým, že nastavila liečbu non lege artis. „Samotní experti ISPAD-u hovoria, že ich odporúčania sú všeobecné, sú to odporúčania, nie právne nariadenia. Ak lekár prihliada na klinický stav pacienta, nekoná protiprávne,“ bránila sa exprimárka Silvia L., ktorá svojimi výrokmi doslova zdvihla žlčou chlapčekových príbuzných.
„Tak on, ktorá si objednala posudok ide obviňovať niekoho z toho, že posudok jediného znaleckého úradu u nás je účelový? Ona týmto prerazilo aj to najposlednejšie dno. Správa sa absolútne bezcitne a takto sa správa aj k deťom. Opuch mozgu u Sebinka vznikol jej „liečbou“, a tak to všetko spôsobila ona. Je to detská lekárka, ktorá asi nenávidí deti. Z môjho pohľadu aj títo znalci potvrdili to, čo sa uvádza v obžalobe,“ skonštatovala smutne chlapčekova babka Kaja Očkovská.
„To, ako sa správa exprimárka Silvia L. bolo niečo strašné. Tvárila sa ako taká bohyňa. Veď ona tam chcela ešte skúšať znalcov, ktorí jasne hovorili, že všetko to, čo sa okolo Sebinka robilo bolo zlé. Oni ho predávkovali inzulínom, ktorý v prvej hodine ani nemal dostať, a ktorý mu spôsobil opuch mozgu. Veď jeho hmotnosť bola, podľa slov znalca, takmer 1,5 kila. Po týchto slovách som skoro odpadla,“ priznala šokovaná a smutná chlapčekova mama Dominika. „Znalci jasne povedali, že nebol monitorovaný a mali ho previesť do nemocnice v Bratislave už oveľa skôr. My sme ich o to aj niekoľkokrát prosili, lenže oni nás nepočúvali.
Jednoducho pri ňom zlyhali všetci, ktorí sa o neho starali. A jeden zo znalcov to povedal jasne, že v ústave len štyri zo 600 detí mali edém mozgu a ani jedno nezomrelo. Tak, prečo môj Sebinko? Som presvedčená, že by nezomrel, keby sa oň starali tak, ako mali,“ dodala smutne Dominika, podľa ktorej bolo vidieť, že sjej chlapčekom nie je niečo v poriadku, pretože zvracal, bol malátny, nemal záujem o nič, nechcel sa hrať a doslova pôsobil ako handrová bábika. „Do 15. hodiny sa hral, bojoval s personálom, bránil sa vyšetreniam, plakal, chcel odísť... Keby sme vedeli ako to dopadne sami ho do tej Bratislavy odvezieme,“ dodala na koniec Sebastiánkova mama Dominika.
Ak sa chcete vyjadriť, ak sa chcete s čitateľmi podeliť o svoje pocity a názory - využite naše „blogovisko“. Ak sa nehanbíte za svoju identitu, ak si myslíte, že viete svojím názorom osloviť a ak dodržíte etické princípy tvorby blogera - náš priestor na stránke hlavnydennik.sk je aj váš!