Michaela Pšenáková ,hovorkyňa Slovenskej agentúry životného prostredia tvrdí o tom štúdii, že práve lesy majú „vyššiu schopnosť zadržiavať veľké množstvá vody v území v dôsledku extrémnych intenzívnych zrážok, ktoré sú častým prejavom klimatickej zmeny “ zdôraznila. Dokazujú to aj viaceré vedecké štúdie, ktoré skúmali dôležitosť lesov v lokalitách na strednom či východnom Slovensku.
Ako uviedla,extrémne výkyvy počasia sa v našich zemepisných šírkach často prejavujú striedaním intenzívneho sucha s intenzívnymi zrážkami, keď môže počas niekoľkých hodín spadnúť aj mesačný zrážkový úhrn. „Krajina má vtedy značný problém spracovať a zadržať tieto veľké množstvá vody. V našich podmienkach dokážu funkčné lesné ekosystémy zadržať až 50 percent zo zrážkovej vody v korunách a pôde,čo je pra nás ekosystém naozaj vážny problém“.
Napríklad,taký prieskum ktorý sa vykonal v katastri obce Čierny Balog v okrese Brezno ukázal, že toto územie má vďaka vysokej lesnatosti na úrovni 80 percent a vysokému podielu lesov s dostatočne vyvinutou humusovou vrstvou dobré predpoklady zvládnuť potenciálne prívalové dažde.
„Súčasne sa autori týchto štúdií za zmenu klímy na území obce Čierny Balog zhodli, že lesy v sledovanom území majú veľmi dobré predpoklady odolať dlhodobejšiemu suchu vďaka množstvu prameňov, tokov, bahnísk a mokradí iného charakteru,“ dodala hovorkyňa Slovenskej agentúry životného prostredia.
Na dôležitú úlohu lesov v oblasti zmiernenia dôsledkov klimatickej zmeny upozornili aj svetoví lídri počas konferencie OSN v škótskom Glasgowe,ktorý sa udial tento pred nedávnom.
Avšak negatívny vplyv odlesňovania a s tými súvisiacimi povodňami podľa agentúry životného prostredia potvrdzuje aj štúdia z povodia rieky Boca v národnom parku Nízke Tatry. Zalesnenie tejto lokality sa v dôsledku veterných kalamít od roku 1990 znížilo takmer o 40 percent, v rovnakom období je badať i stúpajúci trend priemerných ročných prietokov.
„Vplyv odlesnenia na prietoky sa ukáže najmä pri extrémnych zrážkach, pričom sa predpokladá nárast povodní v nasledujúcich dvadsiatich rokoch o 28 percent a v nasledujúcich 100 rokoch až o 59 percent,“ dodala na záver tejto štúdie pani Michaela Pšenáková.