JUDr. Patrik Števík sudca  Okresného súdu Bratislava II, člen Združenia sudcov Slovenska, publicista, autor kníh Zrodenie Európy a Zamyslenia otvorene vyjadruje svoj názor k stretu covidových opatrení štátnej moci a základných ľudských práv. Jeho zamyslenie je v nadväznosti na nové vedecké a medicínske poznatky. "Štvavá, nenávistná a segregačná kampaň voči nezaočkovaným zo strany vládnych predstaviteľov, prezidentky a niektorých médií nepatrí do výbavy prostriedkov právneho štátu." Citát JUDr. Patrik Števík. Názor  bol pôvodne publikovaný na Bystricoviny.sk a prinášame ho v plnom znení:

Problém epidémie v právnom štáte

Odpradávna ohrozovali ľudskú spoločnosť nebezpečenstvá rôzneho druhu a závažnosti. Boli to nebezpečenstvá, ktoré si ľudia privodili vlastnou nezodpovednosťou, prehnanou túžbou po moci či peniazoch. Inou kategóriou sú ohrozenia spôsobené prírodnými javmi, ktorými dáva príroda človeku najavo, že pýcha predchádza pád. Nie je neobvyklá vzájomná kumulácia a prepojenie týchto druhov ohrození. Vojny, hladomory, epidémie chorôb, zemetrasenia či tornáda znepríjemňujú fungovanie ľudského spoločenstva od nepamäti. Skutočnosťou je klimatická kríza ohrozujúca priamo ľudský rod ako taký.

Bolo mi dopriate žiť v dobe, v ktorej som konfrontovaný s ohrozením epidémiou koronavírusu Covid-19, ktorý nastavuje zrkadlo človeku a spoločnosti. Odkedy sa človek dostal na úroveň intelektuálnej bytosti, okamžite zistil, že zdravý životný štýl je najlepšou prevenciou pred takmer všetkými druhmi chorôb. Pohyb, čerstvý vzduch, zdravá vyvážená strava, vitamíny či korektná hmotnosť zabezpečujú človeku lepšiu imunitu organizmu ako tým, ktorí tieto zásady porušujú. Zdravo žijúci ľudia si pochopiteľne trúfajú prekonať potenciálne zdravotné hrozby vlastnou imunitou podporenou rokmi osvedčenými liekmi. Bez paniky sú prichystaní aj na úder vírusu, ktorý je nebezpečenstvom najmä pre ľudí vo vyššom veku, chronicky chorých, či pre ľudí ignorujúcich zdravý životný štýl.

Je povinnosťou spoločnosti postarať sa chorých a slabých. Dokonca aj o takých, ktorí svojím nezodpovedným spôsobom života plnia nemocnice. Lebo žijeme v právnom štáte, v ktorom má človek možnosť prijať aj do určitej miery nesprávne rozhodnutie. Fajčenie, alkohol či obezita spôsobujú ťažké ochorenia, na ktorých liečenie sú často potrebné drahé lieky či prístroje. V právnom štáte sa na liečbe týchto pacientov podieľajú aj občania, ktorí žijú zdravo a lekársku starostlivosť využívajú minimálne. Platia dane, z ktorých majú zvolení mocipáni udržiavať zdravotnú starostlivosť na požadovanej úrovni, vytvárať primerané kapacity nemocníc a zabezpečiť dôstojné podmienky na prácu pre zdravotníkov a lekárov, ktorí často nasadzujú svoje životy pre záchranu iných. Ponúknuť im takú mzdu, pre ktorú sa im oplatí ostať pracovať v Slovenskej republike a plniť tak svoje poslanie vo svojej domovine.

V roku 2021 je evidentné, že na Slovensku zdravotníctvo nefunguje, chýbajú pracovné sily v nemocniciach a lekári sa búria. Je to zodpovednosť tých, ktorí si z rôznych dôvodov trúfajú byť politikmi a riadiť našu krajinu. Nie je to zodpovednosť bežného občana. Takýto občan platí dane, z ktorých má byť vybudovaná fungujúca zdravotná starostlivosť. Bežný občan platí zdravotné odvody pre prípad, keď bude potrebovať zdravotnú starostlivosť, či skončí v nemocnici. Občan Slovenskej republiky má teda právo ochorieť a byť liečený v nemocnici. Zvlášť taký, ktorý tam skončí napriek zdravému spôsobu života.

V právnom štáte je neprípustné, aby občania, ktorí využijú právo voľby v rámci možnosti dobrovoľne sa nezaočkovať, boli za svoje rozhodnutie šikanovaní, hanlivo nálepkovaní a označovaní za vinníkov preplnených nemocníc či dôvodom pre obmedzovanie práv tých, ktorí sa zaočkovať dali.

Nezaočkovaní občania nenesú zodpovednosť za stav nemocníc a počet zdravotníckeho personálu. Nezaočkovaní občania sa rozhodli vysporiadať sa s vírusom svojou vlastnou imunitou a liečbou, od ktorej dávajú vláda a mnohí lekári ruky preč. Napriek tomu sa aj z daní nezaočkovaných nakúpili vakcíny, platí masívna vakcinačná kampaň či výherná lotéria. Aj nezaočkovaní si platia zdravotné odvody a teda majú právo byť chorí a skončiť v nemocnici. Nemusím byť lekár aby som vedel, že chemoterapia ako následok nezdravého životného štýlu je nepomerne drahšia ako jeden pacient s koronavírusom na lôžku v nemocnici.

Je v rozpore s právnym štátom, humanizmom a zdravým rozumom, aby exekutíva štátu presadzovala ako jediný prostriedok boja proti Covidu očkovanie za každú cenu bez zdôrazňovania zdravého spôsobu života a možnosti liečenia choroby. Je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a ľudskými právami neposkytovať starostlivosť nezaočkovaným vo forme liečenia a ako jedinú metódu používať segregáciu a ich izolovanie. Zvlášť, ak je preukázané, že aj očkovaní prenášajú vírus, končia v nemocnici s ťažkým priebehom a umierajú. Aký je rozdiel medzi nezaočkovaným bez príznakov s vírusovou náložou a očkovaným bez príznakov s náložou? Ani jeden nemá príznaky, ale vírusovú nálož áno, len o tom nevie. A zodpovedný človek s príznakmi by mal ostať doma, či už očkovaný je alebo nie. Upínanie sa na neustále porovnávanie pomeru očkovaných a nezaočkovaných nie je zárukou nešírenia vírusu.

V právnom štáte je neprípustné, aby sa dobrovoľná možnosť voľby ovplyvňovala inak ako osvetou a dialógom všetkých názorových skupín. V opačnom prípade ide o totalitné praktiky, ktoré nemajú s verejným zdravým nič spoločné. Sú prejavom neschopnosti exekutívy zvládať náročnú situáciu v intenciách demokracie a právneho štátu – alebo ide o skryté záujmy a verejné zdravie je iba zámienka. Aby sme boli spravodliví, je potrebné rozlišovať obete, ktoré zomreli na koronavírus a obete, ktoré zomreli na neschopnosť exekutívy ochrániť vlastných občanov. Stačí si pozrieť oficiálne štatistiky z niektorých štátov s porovnateľným počtom obyvateľov ako má Slovensko.

Tak ako očkovaní prevzali na seba riziká súvisiace s aplikáciou narýchlo vyvinutých vakcín, tak neočkovaní prevzali na seba riziko hrozby koronavírusu. Nie je to jednoduchá situácia ani pre jedných, ani pre druhých. Žiadny človek, či sa už rozhodol pre vakcínu alebo nie, sa nerozhodol zomrieť. Rozhodol sa s vírusom bojovať a správať sa zodpovedne k sebe a k svojmu okoliu. Podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nezaočkovaní čakajú na príznaky, aby následne ostali doma a očkovaní sa spoliehajú na možno nižšiu infekčnosť. Aj keď ešte nedávno im sľubovali bezinfekčnosť a úplnú bezpečnosť.

Štvavá, nenávistná a segregačná kampaň voči nezaočkovaným zo strany vládnych predstaviteľov, prezidentky a niektorých médií nepatrí do výbavy prostriedkov právneho štátu. Zvlášť, ak si nezaočkovaní riadne plnia svoje povinnosti voči štátu, platia dane, zdravotné odvody a žijú zdravo. Je nutné pripomenúť, že v Slovenskej republike sa občan nemôže účinne domáhať súdnej ochrany pred obmedzovaním ľudských práv epidemickými opatreniami. Takáto nekontrolovaná svojvôľa výkonnej moci je v skutočnom právnom štáte nemysliteľná.

Epidémie patria k ľudskej spoločnosti a budú vždy jej súčasťou. Z histórie sa dozvedáme, že ľudstvo prežilo epidémie neporovnateľne ťažšieho charakteru ako zažívame my v 21. storočí. Antonínov a Justiniánov mor v časoch Rímskej ríše, či Čierna smrť v stredoveku boli epidémie s úmrtnosťou oveľa vyššou ako je epidémia koronavírusu. V minulosti muselo ľudstvo často riešiť súčasne s epidémiami aj hladomory, vojny či prírodné katastrofy. A dokázalo prežiť aj bez moderných liekov a vakcín. Aj tak často zavádzajúco spomínaná Španielska chrípka odoznela bez použitia vakcín. Účinné očkovacie látky proti Španielskej chrípke boli vyvinuté až mnoho rokov po tom ako dosiahla svoj vrchol.

Využime benfit, ktorý nám dopriala veda v podobe vakcín. Urobme tak bezpečne a iba na medicínske účely. Inak sa môže stať, že veda nebude človeku nápomocná, ale stane sa prostriedkom použitým proti ľudstvu a nástrojom totality. Potom stratí dnešný človek výhodu pokroku, lebo človek v dávnej minulosti bol na smrť pripravený o poznanie lepšie ako ten súčasný. Je ideálny čas využiť zdravotnú hrozbu na zamyslenie sa, akú úlohu zohráva v našom živote strach, bezpečnosť, informácie, sloboda a ľudská dôstojnosť. Umelo vytvorená kategória dezinformácii má za cieľ zbaviť nás práva na slobodný prístup k informáciam a obmedziť slobodu prejavu. Mnohí z nás už aj dokázali zabudnúť, že vždy bude existovať iba informácia, ktorá je buď pravdivá alebo nepravdivá. Ale o tom v právnom štáte rozhoduje každý z nás.