Zvláštny pocit, po viac ako tridsiatich rokoch sledovať návrat JUDr. Jána Čarnogurského do politiky. Aj keď, zatiaľ iba taký - nenápadný. A žiaľ, príliš pomalý. Zvláštny a nebránim sa - áno, aj dobrý. Ide o človeka s kontinuitou názorov, hodnôt, presvedčenia. Bez ohľadu na to, aký režim práve vládne a bez ohľadu na to, či sa jeho ideály páčia moci alebo médiám. Čarnogurský je prevažne nenávidený. Ako každý, s kým sa nedá manipulovať, ako každý, kto je sám sebou. Nenávidený malými a plytkými. Nenávidený ľuďmi bez ideálov a ideí.
Disident, odštiepenec, odpadlík. Myslí inak, odchyľuje sa od prevládajúcich spôsobov myslenia. Je stále aktívny odporca proklamovaných názorov či existujúceho režimu. Opradený nepravdivými fámami. Zakydaný množstvom špiny, ktoré naň zlostne nahádzali za tridsať rokov politici i médiá. Odmietajúci rusofóbiu, nehanbiaci sa za svoje národné cítenie, proste JUDr Ján Čarnogurský, človek, žijúci a tvoriaci proti prúdu. V našej spoločnosti je to extrémne ťažká pozícia. A vzácne čestná.
Prvý podpredseda federálnej vlády národného porozumenia a predseda Legislatívnej rady vlády ČSFR. Neskôr podpredseda vlády ČSFR. Prvý podpredseda vlády SR, predseda Rady vlády SR pre informačnú politiku a masmédiá, predseda Rady vlády SR pre národnosti a etnické skupiny. V novembri 1990 bol na dvadsať dní (2. november až 22. november) poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR. Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992. Ostrieľaný politik a skutočný politik. Čarnogurský ako kresťan to nemal ani so svojim KDH nikdy ľahké. Aj to ho vyvrhlo, lebo Čarnogurský bol, je a bude stále hodnotovo pevný Čarnogurský.
Vraj zničil družstvá a poľnohospodárstvo
Omyl vážení, on iba stúpil na otlak boľševickým predsedom čohosi, čo patrilo iným. Dal možnosť gazdovať všetkým, dokonca aj tým, ktorým bývalý režim vzal pôdu, dobytok a celé majetky. " V tejto súvislosti chcem predovšetkým vysvetliť, kto bol za čias pred kolektivizáciou boháčom. Teda tzv. kapitalistom. Z rozprávania môjho otca viem, že najbohatším človekom v dedine kde som sa narodil bol sedliak, ktorý mal dvadsať oviec, štyri kravy a koňa. Toto bohatstvo získal naozaj tvrdou a poctivou prácou. Koľko hektárov poľa mal, si už nepamätal, ale vždy bolo obrobené. To len na margo súčasných neobrobených polí, ako kritiky po krachu socialistických družstiev. Mimochodom, prvým predsedom družstva v dedine sa stal človek, ktorý nikdy žiadnu ornú pôdu vo väčšej výmere nevlastnil." Vysvetľoval pred rokmi JUDr. Čarnogurský zlomyseľnú fámu, ktorú neúnavne šírili kvázipolitici a novinári.Práve tí, ktorí v živote nedržali hrudu pôdy v dlani, ale vysedávali po mestských kaviarňach a kydali na každého, kto bol nemanipulovateľnou autoritou.
Pár dní pred sviatkom, pripomínajúcim si aj hrdinstvo ľudí protikomunistického odboja si Matovičova polícia pozvala doktora Čarnogurského na výsluch, aby vysvetlil svoj názor, ktorým nežiadal a nevyjadroval nič iné, ak len odpor voči slepej nenávisti ku všetkému s prívlastkom ruský. "Niekoľko desiatok (podľa TV Markíza) fašistov a mafiánov (podľa Igora Matoviča) demonštrovalo v uliciach Bratislavy. Som veľmi, veľmi zvedavý, čo naši činitelia povedia na to, že na Slovensku máme toľkoto fašistov a mafiánov. Typický slovenský mafián napr. je: skrachovaný živnostník, slobodná matka, ktorá prišla o prácu... Typický slovenský fašista je: skrachovaný majiteľ rodinnej reštaurácie, ktorá sa pomoci od štátu nedočkala, izolovaný dôchodca, matka 4 detí - onkologická pacientka s odloženou liečbou, atď... Táto chátra a zmes podivných kriminálnych indivíduí obsadila hlavné mesto pod láskavým a mierom naplneným dohľadom ťažkoodencov, vodných diel." Napísal včera na sociálnej sieti politológ a piblicista Ján Baránek. Iba ho doplním, že k tejto "chátre", "fašistom a mafiánom" sa pridal aj doktor Čarnogurský a bolo to z jeho strany významé gesto voči režimu tupej Matovičovej moci. Veľmi silné a veľmi zrozumiteľné pre toho, kto chce myslieť.
No by to návrat politickej autority, návrat charakteru, kontinuity hodnôt a presvedčenia, návrat vzdelanosti a rozhľadu do tmy, ktorá tu v posledných mesiacoch zavládla. Do bahna bezduchej ideovo vyprázdnenej moci, do depresie svojvôle práva a do atmosféry totálnej ignorácie občana. Návrat Čarnogurského by bola druhá deboľševizácia Slovenska. Tentoraz by sa žiadalo konečne ju urobiť a dokončiť poriadne. Zvláštny pocit, po viac ako tridsiatich rokoch sledovať návrat JUDr.Jána Čarnogurského do politiky. Cítiť z neho zas po čase nádej.