Koľko múdrosti, nežnosti, láskavosti i nečakaného pochopenia pre slobodu a demokraciu! Aké to vzopätie, aké Oscarovské výkony! Olympiáda fráz a plamenných výziev. Jarmočná úprimnosť i kvalita. Už len cukrovú vatu a mandarínky všetkým a obraz dňa boja za "slobodu a demokraciu" - sedemnásty november 2021 - v podaní našich politikov je takmer dokonalý.

Rozladené piano, na ktorom hrajú hluchí a zadymený salón s falošnými kartármi za stolíkmi. Frázy, všetko plné fráz. A ešte floskúl. Slovného i myšlienkového braku.Existuje ešte kategória tzv. módnych slov (vogue words, voguisms). Zvyknú zahltiť najmä ústne prejavy a vytlačiť z nich vhodnejšie a obsažnejšie výrazy. Ale nevyjadrujú absolútne nič. Ani len emóciu.

Kážu dačo, o čom ani len netušia

Prejavy doslova nadžgané výrazmi ako sloboda a demokracia dnes tiekli potokmi, ak v pradávnej rozprávke Jana Drdu Dařbuján a Pandrhola pivo prúdom cez chudobnú banícku dedinku Rukapáň. "Poltici" srdcervúco prednášali niečo, čo im niekto iný napísal a tvárili sa, akoby to hlboko prežívali. Hovorili nám do duše, kázali čosi, čo mnohí z nich denne pošliapavjú.Bez zastavenia sa, bez zamyslenia, bez ohľadov a okolkov.

Ako cez kopírku

Tlačové agentúry vydávali jeden prejav za druhým, stačilo akurát zmeniť meno jeho rétora. A miesto prednesu. Obsah ten istý. Sloboda je jedna zo základných spoločenských hodnôt. A tie hovoriace hlavy s ňou narábali asi tak, ako keby si lesný robotník zabalil chlieb s domácou klobáskou do plátna od Rembrandta. "Jednou budem dál." Spievali námestia pred 32 rokmi. Ale nikto netušil, že už za tri dekády budeme v úplnej prdeli. Ospravedlňujem sa za výraz, ale nijako neviem prikrášliť to, kam až našu spoločnosť priviedli tí, ktorí mali dnes ústa plné výrazov ako sloboda, demokracia, právo, úcta, vďačnosť.

Papierové hlavy 2.0

„Myslím, že sme sa nedokázali vyrovnať s našou nedávnou minulosťou. Papierové hlavy sú reflexiou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv. Film je rámcovaný rovinou pouličného divadla, v závere sú tieto happeningové motívy rozšírené o súčasnú polohu výpovede o dnešnej dobe." Povedal raz o geniálnom filme papierové hlavy jeho režisér Dušan Hanák. Dnes smutne konštatujem, že sa nedokážeme vyrovnať ani len s našou prítomnosťou. Lebo sa to nedá. Znamenalo by to rezignovať. Najmä na seba a na svoje predstavy o dôstojnosti ľudskej bytosti v nedôstojnom politickom režime. A nielen politickom. Veď tu niet ničoho, počnúc kultúrou, končiac vzdelaním a jeho aplikovaním v praxi.To prvé sme vymenili za gýč a to druhé za plagiát. A všetko medzi tým za živorenie.

Demokracia bez hodnôt

„Dejiny učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu.“ Povedal "náš" pápež Ján Pavol II.  Ešteže chudák už nežije. Inak by sa mu pod nohy hádzali práve tí, ktorí tu kážu o demokracii bez hodnôt. Do budúcna - treba si, tu na Slovensku, raz navždy zapamätať: Nič z toho, čo sa deje okolo vás, sa nedeje kvôli vám. To, čo iní hovoria a robia, je projekciou ich vlastnej reality, ich vlastného sna. Neberte si nič osobne, lebo sa budete vystavovať zbytočnému utrpeniu. Ak si nič nebudete brať osobne, až vtedy získate obrovské množstvo slobody.

Rozprávkový koniec či bodka za takzvaným dňom boja za slobodu 2021

„Život nestačí, povedal motýľ. Treba k nemu slnečný jas, slobodu a malý kvietok.“ Hans Christian Andersen dánsky autor, autor rozprávok a básnik.