Triptych je trojdielne umelecké dielo. Napríklad v podaní geniálnej Lúčnice, alebo diela akademickej maliarky Jany Želibskej. Poznáme aj triptych Jána Soloviča, trojdielnu sériu Meridián, Strieborný jaguár a hru Zlatý dážď. Najnovšie, oddnes, po tom, ako si sám majster Matovič nazval cyklus svojich štyroch tlačoviek, už aj triptych "Daňovú revolúciu", podávaný netradične, ako povedal onen majster Matovič, v štyroch dieloch. Veď nie je žiaden trochár.

Možno najnovšie ponúkne nejakú homáž na lockdown. Možné je všetko. U neho. Alebo sa nechá inšpirovať "nejakým" Čajkovským a najbližšie tlačovku ju nazve opajcnutou Patetickou symfóniou, vieď viete, tou s názvom Symfónia č.6 h moll "Patetická". Ukradnúť sa dá všetko. V jeho svete. Čmajznúť, sprosto si privlastniť. Diplomovku - cudziu - vizuál kampane, môže sa pokojne zatváriť že je umelec a nie nejaký dristač a že jeho tlačovky nie sú tlačovky, ale triptych. Aj v blázincoch si mnohí myslia, napriek intenzívnej terapii, že sú sliepky a stále kvokajú. Docent Chocholoušek vie svoje.

Niečo sme spackali

Je niekoľko hodín pred štátnym sviatkom Dňom boja za slobodu a demokraciu -  a to dávam aj na pripomenutie udalostí, kedy bolo v Prahe po proti nacistickej demonštrácii popravených deväť študentov a tisíce ďalších boli poslané do koncentračného tábora Sachsenhauseun. To dnes Matovič v tom svojom umeleckom štvordielnom triptychu akosi "zabudol" spomenúť. Jeho svet je svetom peňazí. Nie hodnôt. Alebo úcty. A nielen preto, že je ministrom financií. Preto určite nie. Tým je iba preto, že sme pred 32 rokmi niečo práve toho 17. novembra urobili zle. A to veľmi zle. Až tak zle, že dnes sa pre takzvanú "Zamatovú" hodí viac výraz "Prevrat".

Vraj - vôľa ľudu

Vtedy sa vraj dialo čosi z "vôle ľudu". Bol som pri tom, aj v prenosovom voze vtedy ešte Československého rozhlasu na Slovensku, aj medzi davmi ľudí, toho ľudu, na námestaicah. To, že ma potom z toho rozhlasu noví súdruhovia veľmi rýchlo vyhodili, nie je pre túto chvíľu podstatné. Vtedy, v novembri 89 to bolo asi naposledy, čo som zacítil - a vidíte - naozaj mylne - že sa deje niečo z vôle ľudu. Nie, udialo sa to, čo sa udialo iba preto, že súdruhovia niekde urobili chybu, ale veľmi rýchlo ju napravili. A po šuštiakových veksláčikoch pred Tuzexom sa nám tu natrvalo usadili v mocenských pozíciach saralabandovia v modrých šik obtiahnutých oblečkoch a tárajú o štvordielynych triptychoch. A to úplne vážne. Žijeme v blázinci, ale to by bolo to najmenej.

Paródia na demokraciu

"Demokracia je typ politického zriadenia. Demokracia chráni dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, umožňuje dospelým občanom podieľať sa na chode štátu, zahŕňa informovanosť občanov. Tento typ politického zriadenia pramení z dvoch princípov, ktorými sú princíp uznania slobody a rovnosti občanov a princíp podriadenia sa menšiny väčšine. Vláda Slovenskej republiky sa v rámci medzinárodného partnerstva - Partnerstva pre otvorené vládnutie (Open Government Partnership) zaviazala otvárať verejnú správu občanom. Medzi hlavné záväzky, ku ktorým sa vstupom do Iniciatívy pre otvorené vládnutie Slovensko prihlásilo, patrí transparentnosť vlády a verejnej správy, občianska participácia, zodpovednosť a otvorenosť prostredníctvom nových technológií." Oki, toľko fráza. Citát. A teraz orázka - fakt máte pocit, že žijeme v demokracii? Utešujem sa odpoveďou, že v blázinci. Všetky ostatné odpovede od tejto sú len a len horšie.

Sadizmus ako pracovná metóda moci

Na štvordielnych triptychoch sa v rámci akejsi dokumentárnej produkcie predvádza niekto, kto nedokončil korektne ani vysokú školu a náramne sa baví na tom, ako nás to nikoho nebaví. Niečomu takému sa inak hovorí tiež sadizmus. Dajme si Karla Kryla, túto nikto nehrá - ktovie prečo? Lebo sa volá - Demokracie!

"Demokracie rozkvétá byť s kosmetickou vadou
Ti, kteří kradli po léta dnes dvojnásobně kradou
Ti, kdo nás léta týrali nás vyhazují z práce
A z těch kdo pravdu zpívali dnes nadělali zrádce "

Kartel Kryl