Michaela Zongorová je úspešná a obetavá učiteľka biológie a chémie na strednej odbornej škole v Banskej Bystrici. Mnohé roky trpí málo známou, no o to nepríjemnejšou ženskou chorobou - endometriózou. V súčasnosti doslova trpí pod vplyvom bolestí takmer každý deň a každú noc. Zároveň musí chodiť do práce, lebo si nemôže dovoliť stratiť príjem. Z dôvodu, že sa štát nepripravil na nával covidových pacientov a ponúkol iba riešenie - zaočkovanie sa - operácia, ktorá by Michaele pomohla, sa odkladá. Musí fungovať s prudkými bolesťami. Súhlasila, že sa o tomto probléme otvorene porozprávame. Aj z toho dôvodu, že pre nezvládnutú situáciu sú ohrozené životy ľudí s inými diagnózami ako covid 19. A štát zlyháva v pomoci týmto pacientom.  

V súvislosti so ženskými chorobami sa hovorí najmä o rakovine prsníka, krčku maternice, neplodnosti. Vaša  choroba je menej popularizovaná. O čo presne ide?  

V prvom rade musím povedať, že nie som vyštudovaný odborník, som skôr poučený laik. Avšak, keď si otvoríme akékoľvek odborné médium, kde sa pojednáva o endometrióze, dozvieme sa, že ide o estrogén - dependentné, zápalové, systémové a chronické ochorenie, ktorého charakteristickým znakom je prítomnosť endometriálneho tkaniva mimo dutinu maternice. Ľudským jazykom povedané, výstelka maternice sa vyskytuje aj v iných orgánoch tela, najčastejšie ide o orgány v brušnej dutine, napr. tenké a hrubé črevo, močový mechúr, pobrušnica a pod. Toto tkanivo môže vytvárať rôzne typy útvarov, napr. peritoneálne endometriálne ložiská (nodulárna endometrióza), endometriómy (endometriózne cysty), zrasty. Problémom je, že sa správa ako normálne endometriálne tkanivo, čiže v ňom prebieha menštruačný cyklus, ktorý spôsobuje jeho oddeľovanie a vnútorné krvácanie napr. do brušnej dutiny. Trpí ním asi 6 – 10 % žien v reproduktívnom veku.

Ako sa prejavuje? Čo prežívate?

Príznakmi sú spravidla neplodnosť (asi u 50 % žien), nepravidelná menštruácia a chronická panvová bolesť. Je potrebné povedať, že príznaky sú u každej ženy individuálne, v podstate podobne, ako to môže byť aj u iných chorôb. Prítomnosť panvovej bolesti je u niektorých žien významná najmä v období menštruácie, u mnohých ide však o chronickú pretrvávajúcu bolesť. Takou trpím aj ja. Zhoršuje sa napríklad po námahe, pri strese a pod. Poslednou dobou sú bolesti veľmi intenzívne. Vlastne si nepamätám deň bez nich, neviem, kedy som sa súvisle vyspala tak, aby ma bolesti nezobudili. V bolestiach ukrutných chodím do práce, je to veľmi vyčerpávajúce.

Dá sa vaša bolesť nejako popísať, konkretizovať? Znemožňuje vám fungovanie?

Konkretizovať sa úplne presne nedá. Tak ako u mnohých chorôb sa môže líšiť od človeka ku človeku. U mňa konkrétne ide o silné bolesti kŕčovitého charakteru vyžarujúce z podbruška do ostatných častí brušnej dutiny, napríklad do obličiek, močového mechúra, ale aj do bedrových kĺbov alebo krídel panvovej kosti. Momentálne sa mi zhoršujú po námahe, pri strese, psychickej nepohode, pri zhoršenom zdraví a pod. V bežnom živote je to veľmi vyčerpávajúce.

Dajú sa tieto neznesiteľné bolesti tlmiť? Je šanca perspektívnej liečby?

Tak isteže, bolesti sa dajú tlmiť liekmi od bolesti, dajú sa aj korigovať určitým životným štýlom (vhodná životospráva, pohyb, dostatok tekutín, niektoré bylinky), ale sú dni, kedy proste nič nezaberá. Navyše má človek strach, že po toľkých liekoch sa raz predkloní a pečeň mu vyrazí zuby.

Čo sa týka perspektívnej liečby, je opäť veľmi individuálna. Existujú šťastné ženy, u ktorých sa endometrióza objaví, ale po liečbe alebo chirurgickom zásahu zmizne a viac sa neobjaví. Avšak táto choroba má často recidivujúci charakter. Lieči sa spravidla hormonálnou terapiou, resp. chirurgickou liečbou. Ale aj po chirurgickom zákroku je stále možnosť recidívy. Ja sa napríklad liečim už dvadsať rokov.

Spomínate kruté bolesti. Isto vás prejavy choroby obmedzujú. Prečo už medicína nezasiahla?

Ako som už povedala, ide o recidivujúce ochorenie, takže medicína sa snaží zasahovať, akurát moje ochorenie sa stále vracia. Po zásahu je vždy obdobie, ktoré je lepšie, bez bolestí, ale postupne sa mi vždy vráti.

Obmedzenia súvisiace s týmto ochorením nie sú len obmedzeniami v osobnom živote. Iste, život s bolesťou nie je jednoduchý, je vyčerpávajúci a náročný. Bohužiaľ, existujú aj iné obmedzenia. Nezainteresovaní ľudia, často aj lekári, majú predstavu, že endometrióza bolí len v období menštruácie. Človek sa často stretáva s nepochopením alebo začudovaním, či je to ozaj až takto veľmi boľavé. Často je považovaný za hypochondra. Poznám mnoho žien, ktoré trpia v pracovnom živote, lebo na rozdiel odo mňa, nemajú tak chápavého zamestnávateľa, alebo ktoré dokonca kvôli permanentným bolestiam prišli o prácu. Samozrejme, veď kto chce mať zamestnanca, ktorý sa neustále sťažuje na bolesť, však? Na druhej strane, ak lekári sedia v poisťovniach, dívajú sa na endometriózu úplne inak. Doteraz nemám poistenú hypotéku, pretože, buď mi ju pri tejto diagnóze nepoistia, alebo je poistka tak vysoká, že si ju nemôžem dovoliť. Keďže pri endometrióze sú časté operačné riešenia, je to úplne pochopiteľné, kto by poistil takto rizikového človeka?

Bolesti sú obmedzujúce aj v spoločenskom živote, ktorý však vďaka pandémii teraz môžem celkom dobre oželieť.

Akým spôsobom chcete vyriešiť svoj problém?

No u mňa v súčasnosti pripadá do úvahy chirurgické riešenie. Mám podstúpiť náročnú operáciu, našla som aj veľmi ochotného lekára, dostala som aj termín, ale... Nemocnice praskajú vo švíkoch pod náporom covidových pacientov a obmedzujú alebo úplne pozastavujú zákroky, takže môj termín bol už dva razy preložený a to ešte môžem byť rada, že som dostala ďalší termín. Stále mám totiž ešte nádej, že sa operácia uskutoční.

Zlyhávajú lekári alebo systém zdravotníctva?

V žiadnom prípade nezlyhali lekári ani systém zdravotníctva. Ja som sa stretla len s ústretovými a chápavými ľuďmi, ktorí sa mi bez výnimky snažili pomôcť. Sám ošetrujúci lekár mi volal a zaujímal sa o môj stav, o to, či mám lieky a vyjadril poľutovanie, že je takýto stav. A čo sa týka systému zdravotníctva, my máme celkom dobrý systém. Treba si uvedomiť, že v inom systéme by som si túto operáciu nemohla dovoliť finančne.

Osobne si myslím, že tu na všetkých úrovniach zlyháva štát. Je nemysliteľné, aby sa štát v manažmente pandémie spoliehal len na jednu stratégiu a to, že sa mu občania zaočkujú. Všetci by sa nezaočkovali, ani keby bolo očkovanie povinné. Nechápte ma zle, ja som zaočkovaná a očkovanie podporujem. Ale sú aj iné stratégie, ktoré sa dali využiť, aby sa tomuto stavu zabránilo. V lotérii sme rozdávali milióny, nemohla namiesto nich stáť už nová nemocnica s novým vybavením a pracovným fondom na financovanie jej zamestnancov čisto iba pre covidových pacientov? Napríklad Česká republika takúto nemocnicu má už z predchádzajúcej vlny. To by odľahčilo už existujúce nemocnice a aj ostatní pacienti by sa dostali k výkonom, ktoré potrebujú. Rovnako by bolo možné podávať už v nízkom štádiu ochorenia podpornú liečbu, alebo zabezpečiť pacientom aspoň tie lieky, o ktorých vieme, že fungujú, aj keď len čiastočne. Vykonávali sme prevenciu aspoň formou testov, teraz už nám nie je treba ani to. A ten chaos, s akým sa podávajú informácie, v ľuďoch väčšiu dôveru nevybuduje. Podľa môjho názoru jednoznačne zlyháva štát.

Neobrátili ste sa na svoju zdravotnú poisťovňu?

Obrátila, ale nevedia mi pomôcť.

Čo budete robiť, ak vašu liečbu budú prekladať a odďaľovať?

Nuž, ostáva mi len čakať.

Prečo ste sa rozhodli svoj zdravotný problém medializovať?    

Asi som trochu rozčarovaná z celej tejto situácie. Politikov a vládu volíme preto, aby bola občanom nápomocná. Myslím, že nielen ja ale aj iní pacienti, ktorí by teraz potrebovali pomoc, ju od nich vôbec necítia.