Slovenská politická scéna, ale nielen tá, je plná paradoxov. Bežní ľudia sa zatvárajú za bežné priestupky, kým skutoční gauneri, ktorí sa nezákonne obohatili o desiatky ba až stovky tisíc eur, si v pokoji pobehujú po svete s podmienečnými trestami a smejú sa okoliu priamo do tváre.

Iba nedávno rozvírila už pomerne „pokojné“ vody slovenskej politiky kauza poľovníckej chaty a video nahrávok z nej. Kým koalícia ukazovala na mafiu a jej pôvodcov, opozícia na nezákonnosť ich získania. Niektoré „mienkotvorné“ médiá dokonca hovorili aj o kauze Gorila 2. Ako celú vec vníma spisovateľ, publicista, politológ a vydavateľ Roman Michelko, to zberejnil v statuse na sociálnej sieti.

Za tejto vlády sa sotva dočkáme spravodlivosti

„Akcia „Chata“ mala byť veľký triumfom koalície a na ňu napojených vyšetrovateľov, prokurátorov a médií. Práve médiá, teda aspoň ich časť, robia v tejto kauze nepredstaviteľnú nadprácu, keď túto pseudokauzu už pasovali na Gorilu 2,“ konštatuje politológ, podľa ktorého z toho nakoniec bude skôr blamáž a trestné stíhanie vyšetrovateľov, prokurátorov a žurnalistov. „Iste, spravodlivosti sa sotva dočkáme za tejto vlády, ale kontúry jej konca už dnes jasne vidíme a masívne, hrubé a systematické pošliapavanie právnych predpisov určite skôr či neskôr neostane nepotrestané,“ myslí si Michelko.

Superkajúcnik Makó síce podľa neho povedal len to najmenšie minimum, napriek tomu si rozširuje svoj majetok v Dubaji a vyviazol len so smiešnym podmienečným trestom. „A bonusom navrch - megalukratívnou zákazkou na stráženie Slovenskej pošty približne za 10 miliónov eur. No a práve preto, že toho zase až tak veľa nepovedal, zdá sa, že trojica prominentných vyšetrovaných - Gašpar, Krajmer a Hraško – išli 4. novembra na slobodu. Čurillovci sa totiž maximálne sústredili na kauzu Dušana Kováčika a spomínaná trojica mala „zmäknúť“ v kolúznej väzbe,“ konštatuje Michelko, podľa ktorého sa tak ale nestalo, a tak prišli s nápadom vyfabrikovať novú kauzu - Chata.

Odpočúvanie lídra opozície je aj na pád vlády

„Vďaka škandalóznym dôkazom mal sudca prehodnotiť svoje rozhodnutie a trojicu prominentov nechať v kolúznej väzbe ešte o niečo dlhšie. Nestalo sa. Sudca pseudodôkazy, ktoré predložila špeciálna prokuratúra spolu s vyšetrovateľmi z NAKA, zmietol zo stola.  Potom nastal plán B a materiály z „Chaty“ expresne putovali do médií,“ píše publicista a politický analytik, podľa ktorého zámienka, na základe ktorej získal vyšetrovateľ NAKA Juhás legálne odposluchy je urážkou súdnosti národa. „Pytliactvo je trestný čin, ktorý sa vyšetruje na úrovni okresného riaditeľstva Policajného zboru a nemá sa ním čo zaoberať „elitný“ celoslovenský útvar NAKA,“ vysvetľuje Michelko a dodáva, že odpočúvanie advokáta je v akejkoľvek demokratickej spoločnosti absolútne neprijateľné. Odpočúvanie lídra opozície, to je hádam aj na pád vlády. „Všade v civilizovanom svete, nie však na matovičovskom Slovensku,“ prízvukuje Michelko.

„Ak vylúčime vec, ktorá nikdy nemala uniknúť na verejnosť, teda konzultácie advokáta Paru ohľadom stratégie obhajoby svojho klienta, tak sme sa akurát dozvedeli, že Fico prekonal covid, že na centrále strany ukradli väčšiu hotovosť a mince no a nakoniec sme sa dozvedeli aj to, že Bödörovci Kaliňáka veľmi nemusia. Z tohto sa mala upliesť megakauza Gorila 2,“ krúti hlavou Michelka, podľa ktorého si takto proti sebe akurát tak poštvali Slovenskú advokátsku komoru, značnú časť slušných sudcov, ale aj mnohých a často najskúsenejších a najkvalitnejších policajtov.

„Sme svedkami ich masívneho odchodu do výslužby. Slúžiť pod mikulcovou juntou nedokáže hocikto, na to treba mať naozaj silný žalúdok. Mimochodom, viete si predstaviť, ako by reagovali médiá, ak by Fico odpočúval Kisku, Matoviča a ešte k tomu aj ich advokátov?“ pýta sa politický analytik, podľa ktorého by to bol u nás asi koniec sveta a desaťtisícové námestia by burácali o konci demokracie a nástupe mafiánskeho štátu. „Ak je to však v opačnom garde, zrazu je všetko v poriadku. Zvykajme si. Žijeme naozaj na „mafiánskom“ Slovensku ? Asi áno, len capo di tutti capi nie je Fico, ale niekto úplne iný. Žeby mal iniciály D. L.?“ pýta sa záhadne na samý záver Roman Michelko.