Čosi sa tu melie už roky o akejsi hmotnej zodpovednosti politikov. Ale oni sú aj tak nadľudia. Keby mali aspoň zodpovednosť zo zákona nad dodržiavaním zákona. Ale ani to nie. Dokonca ani médiám táto téma nejak nevonia. Najviac tým, ktoré píšu o zákonnosti, rovnosti, demokracii a práve. A ešte akejsi zdeformovanej slobode. (Ivan Brožík)

A tak si prečítame, že ten a ten politik porušil zákon a nič. Hoci to konštatuje právnik, vyšetrovateľ, Ústavný súd, proste - nič. Nikto nič. babka čmajzne vnúčikovi z regálu čokoládku a deň strávi na policajnej stanici. Politik a šéf štátnej inštitúcie nič.

Poruší sa zákon a nič

Tvrdia, že prišli čistiť. Ale toľko hnoja, koľko ho tu po ich "čistení" zostáva, tu ešte nebolo. Ústavný súd síce môže tvrdiť, že politik a špeciálny prokurátor - čo už samo o sebe je nadmieru eticky bizarné - porušil zákon a nič. Naopak, Čističi žiadajú zrušiť zákon, na základe ktorého sa vlastne zistilo, že ten jeden z nich ten zákon porušil. Niečo, ako keby ste chceli zabrániť nehodám vášho vozidla na ceste tým, že zakážete jazdu všetkým ostatným vodičom. Dobrá drzosť, že?

Polticky "poriešia"

Bizarná až ukážková bezhraničná drzosť. Pritom to pred našimi očami práve robia. Ignorujú a nielen ignorujú paragraf 363, oni naň flagrante kašlú a keď im súdy pripomínajú (vrátane generálneho prokurátora), že ho porušujú, prekračujú a lámu cez koleno, tak jediné východisko z toho má byť jeho obrúsenie, najlepšie však úplné zrušenie. Politicky "poriešia". Pritom na Slovensku zatiaľ platí, že zákony sa rešpektujú, dodržujú a ak ich niekto prestúpi, musí si byť vedomý tiež aj sankcie. Sankcie, ako inak, zo zákona.

Politik nadčlovek

Lenže sankcie sa na Slovensku v prostredí moci (zámerne nepíšem politiky) nikdy nejak neuznávali, neuznávajú a ani uznávať zjavne nebudú. Zákony sa porušovať môžu, hoci neexistuje žiadna imunita. Iba samovyvolenosť. Politik je nadčlovek. Nemusí nič a môže všetko. Veď prečo inak by do tej politiky aj išiel? Nebuďme preboha naivní! So spasiteľmi máme dosť skúseností. Najnovšie s tými, ktorí Slovensko čistia novými nánosmi špiny. Ich špiny.

Dokedy?

Takže, aby som to tu neobkecával stále dokola. Dokedy budú môcť úradníci štátu robiť si čo chcú, ako chcú a dokedy budú môcť ignorovať platné zákopny Slovenskej republiky? Veď už len to, že si robia čo chcú a nie iba to, čo im dovoľuje zákon, je ignorovaním zákona samotného. Majú to v ústave a tá je základným zákonom štátu. Ak sudca skonštatuje, že inštitúcia - aké alibistické - porušila zákon, tak čo ďalej? Skočíme si na pivo, pobrbleme a všetko? Alebo je tu v tejto republike aj niekto, kto je zo zákona povinný konať, ak zistí, skonštatuje, prečíta si, že bol porušený zákon? No inštitucionálne je. Lenže...

Sprivatizované Slovensko aj s navijakom

Lenže, arogantní, hrubokrkí politici a ich nominantni si tento náš Slovenský svet sprivatizovali. Rozparcelovali a zabetónovali. A majú ešte tú drzosť, recitovať nám, že ho prišli očistiť. Bez toho, ba im aspoň oči uhli. Vravia nám čosi o princípoch, ktoré v nich samotných totálne absentujú. Nadľudia.

Nietzcheho lekcia

Nadčlovek (nem. Übermensch) je človek, ktorý sa stal dokonalým zo svojho vlastného presvedčenia a nie tým, že ho vychovali iní, alebo že sa vychoval sám. Idea nadčloveka sa nachádza už u Lukiana. V 19. storočí ju preslávil Friedrich Nietzsche. Nadčlovek podľa neho je súhrn všetkého, čo môže obsahovať a poskytovať život a vrchol životnej sily; vzor samovlády, disponujúci bezohľadne vykonávanou mocou, účinne potláčajúci všetko, čo jeho samého pozbavuje nadčlovečenstva. Nadčlovek je ideál silného, ktorý má všetko v sebe, vo vlastnom organizme, nepozná nijaké hranice a nepotrebuje nijaké iné ideály .Ani zákony. On je totiž zákon.

Desivé, že? (Sme týždeň pred pripomienkou toho, čo malo pred 32 rokmi priniesť zmenu.)