Z vysokých škôl vychádzajú nepripravení absolventi, píše sa v denníku Pravda. Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mária Lelovského vysoké školy rok čo rok produkujú desaťtisíce absolventov, ktorí ani po piatich rokoch štúdia nie sú pripravení na reálne požiadavky trhu práce.

Z údajov na portáloch práce vyplýva, že v roku 2020 si 59 % (takmer 20 000 absolventov) nenašlo prácu vo svojom alebo podobnom odbore. Najväčší problém s uplatnením mali absolventi odborov cestovný ruch, filozofia, sociológia, etnológia, andragogika, ale aj poľnohospodárstvo, krajinárstvo, výživa, živočíšna produkcia a tiež estetika, výtvarné umenie či kulturológia.

Plytvanie financiami

Viac ako polovica všetkých absolventov nepracuje v odboroch, ktoré vyštudovali, čo znamená plytvanie verejnými zdrojmi, tvrdí Republiková únia zamestnávateľov.

Podľa prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo v máji tohto roka sa viac ako tretina z vyše šesťtisíc opýtaných študentov končiacich ročníkov necítila pripravená na život po vysokej škole.

Reforma vysokých škôl, ktorú predstavilo ministerstvo školstva, je nedostatočná a nezlepší pripravenosť absolventov na prax. Zamestnávatelia upozorňujú, že vysoké školstvo si vyžaduje zásadné a systémové reformy, ktoré zabránia, aby záujemcovia o kvalitné štúdium odchádzali do zahraničia a po jeho skončení tam ostávali. Podľa Lelovského z Republikovej únie „návrhy na systémové zmeny predložili zástupcovia zamestnávateľov ako aj odborárov už v roku 2018. Preto sme očakávali, že vláda, po viac ako roku príprav, predstaví balík podstatne zásadnejších systémových zmien v oblasti vysokých škôl.

Nedostatočný rozpočet na zmeny

Otázne je aj to, či sú zamestnanci vysokých škôl dostatočne zaplatení, aby sa stali nositeľmi zmien. Predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Robert Redhammer upozorňuje, že v návrhu rozpočtu pre verejné vysoké školy sa počíta s medziročným poklesom osobných výdavkov o viac ako 27 miliónov eur, pričom už tohtoročný rozpočet bol oproti roku 2020 znížený zhruba o 18 miliónov eur.

Návrh uvádza, že počet vyučujúcich na verejných vysokých školách sa má postupne znižovať. Práve to môže byť podľa analytikov z akreditačnej agentúry problém. Upozorňujú, že vysoké školy zaplatia menej vyučujúcich aj odborných zamestnancov, no pedagóg, ktorý má príliš veľa študentov, sa im nedokáže dostatočne venovať, a tak sa zhorší aj ich pripravenosť na trh práce.

Financovanie podľa kvality

Pri financovaní jednotlivých vysokých škôl by podľa zamestnávateľov mala rozhodovať predovšetkým ich kvalita a výkonnosť. Ministerstvo školstva v reforme navrhuje zavedenie kvalitatívneho hodnotenia výskumnej činnosti vysokých škôl a počíta aj s možnosťou doplnenia financovania školy na základe napĺňania vopred dohodnutých výkonových parametrov, aby mali univerzity motiváciu zlepšovať sa.

Podľa Lelovského by parametre výkonov mali reagovať na spoločenskú objednávku a požiadavky trhu práce, zohľadňovať uplatniteľnosť absolventov, účasť študentov v medzinárodných projektoch či možnosť získať štipendiá na špičkových zahraničných školách.