Baránik si robí, čo chce a nerešpektuje platné dohody! Rozhneval sa predseda poslaneckého klubu hnutia Sme rodina Peter Pčolinský. Nový spor vo vládnej koalícii môže vyvolať konanie poslanca parlamentu Alojza Baránika, ktorý bez vedomia partnerov predložil na rokovanie parlamentu návrh novely Trestného poriadku, konštatuje portál HN.

Bez vedomia partnerov

Baránik, jeden z najväčších kritikov generálneho prokurátora Maroša Žilinku, včera predložil bez vedomia partnerov návrh novely Trestného poriadku, ktorý smeruje najmä k zmenám znenia sporného paragrafu 363.

Na jeho základe došlo v uplynulom období k zrušeniu obvinení niekoľkým osobám v mediálne známych prípadoch. Patria medzi ne exriaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský, finančník Jaroslav Haščák či Peter Brhel, brat známeho oligarchu Jozefa Brhela.

Ako sám Žilinka uviedol, "ustanovením § 363 a nasl. Trestného poriadku zverenú kompetenciu generálnemu prokurátorovi SR zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní budem aplikovať vždy, ak zistím, že právoplatným rozhodnutím prokurátora alebo policajta, alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon".

Zároveň avizoval, že takto bude postupovať na základe návrhov oprávnených subjektov, alebo z úradnej povinnosti, a to bez ohľadu na ich počet. "A to preto, že podľa platnej právnej úpravy je to zákonná povinnosť generálneho prokurátora, nie možnosť. Inak by zákon porušil práve generálny prokurátor," vysvetlil Žilinka.

Baránik nie je spokojný

Poslanca Baránika však takéto vysvetlenie nepresvedčilo. Svoju nespokojnosť preto aktuálne pretavil do návrhu novely Trestného poriadku, po schválení ktorej by sa značne obmedzili právomoci generálneho prokurátora vo vzťahu k paragrafu 363.

Ak by legislatívna zmena prešla v znení, ako ju predkladá zástupca strany SaS, v podstate by to znamenalo, že obvinení úplne prídu o možnosť podať v rámci prebiehajúceho trestného konania, teda ešte pred podaním obžaloby, mimoriadny opravný prostriedok.

Ten slúži ako posledná možnosť na preskúmanie zákonnosti postupov polície či dozorového prokurátora smerom k vyšetrovanej osobe.

Odborníci varujú

„No nielen obvinené osoby by nemohli žiadať o preskúmanie zákonnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní, ani generálny prokurátor by už nemohol sám z moci úradnej naprávať porušenia zákona,“ upozorňujú odborníci na negatíva iniciatívy Alojza Baránika.

Poslancov návrh totiž ustanovuje, že možnosť požiadať o preverenie postupov polície či dozorového prokurátora budú mať len poškodení, či ich zástupcovia, a to iba v neprospech obvinených.

Laicky povedané to znamená, že generálny prokurátor bude môcť paragraf 363 využiť vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní obvinenie konkrétnej osobe nevznesú, zrušia alebo stíhanie zastavia, s čím sa nestotožnia obete trestných činov či ich zástupcovia.

Poslancovo vysvetlenie

Alojz Baránik otvorene priznáva, že cieľom jeho návrhu „je obmedziť právomoc generálneho prokurátora zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.“

V súčasnosti je podľa neho táto právomoc definovaná tak široko, že vo svojej podstate stráca charakter mimoriadneho opravného prostriedku.

„K zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia pritom dochádza v skorej fáze trestného stíhania, kedy orgány činné v trestnom konaní vychádzajú zo zistení, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou nasvedčujú, že obvinený trestný čin spáchal, nemusí však ešte ísť o úplnú istotu ohľadne tohto záveru. To popiera i základnú zásadu trestného konania, podľa ktorej právomoc rozhodovať o vine či nevine obvineného patrí výlučne súdu,“ píše poslanec v odôvodnení svojho podania.

Názor odborníka

Podpredseda Slovenskej advokátskej komory Ondrej Laciak však upozorňuje, že novela z dielne poslanca SaS nie je v súlade s ústavou.

„Predložený návrh novely Trestného poriadku je nielen protiústavný, ale tiež v rozpore s medzinárodnými štandardmi, keďže diskriminuje obvineného ako subjekt trestného konania,“ hovorí pre HN s tým, že takto schválená norma by úplne narušila garanciu zákonnosti prípravného konania, za ktorú v konečnej inštancii zodpovedá generálny prokurátor.

„Odobratie možnosti len obvinenému podať mimoriadny opravný prostriedok v prípravnom konaní a možnosť podať ho len v jeho neprospech by bolo jednoznačne protiústavné a v rozpore s ustálenými európskymi právnymi doktrínami,“ zdôrazňuje Laciak.

Nahnevaný koaličný partner

Alojz Baránik predložením návrhu na zmenu Trestného poriadku nezmobilizoval len odborníkov, ale postaral sa aj o ďalší rozruch v rámci vládnej koalície.

Svoju iniciatívu totiž s nikým z partnerov neodkonzultoval. „Tento návrh bol predložený bez predošlej komunikácie s koaličnými partnermi a bez súhlasu koaličnej rady, ktorou musí prejsť každý jeden návrh. Tento neprešiel, čo znamená, že pán poslanec Baránik to predložil, hoci nikto nič nevedel,“ konštatoval predseda poslaneckého klubu hnutia Sme rodina Peter Pčolinský.

Postup Alojza Baránika vníma ako iniciatívu jedného poslanca, „ktorý si robí, čo chce a nerešpektuje platné dohody. Uvidíme, ako sa k tomu postavia koaliční partneri na najbližšej koaličnej rade.“

Pčolinský zároveň upozorňuje, že konanie poslanca SaS môže byť kontraproduktívne. „Jeho návrhom sa bude musieť parlament zaoberať, keďže pri jeho predkladaní boli splnené zákonné podmienky. Znamená to však, že ak nebude schválený, pán poslanec tým na pol roka zablokoval cestu k ďalšej iniciatíve smerujúcej k možnej zmene paragrafu 363 nielen sebe, ale aj ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej či Igorovi Matovičovi,“ varuje Pčolinský.