Aktivista a exminister školstva sa na svojom profile vyjadril k fungovaniu médií a o tom, ako vytvárajú obraz politiky. Politickým spôsobom a v prospech politikov, ktorých preferujú. Takto však slobodné a nezávislé médiá nemôžu fungovať.

Draxler sa zamýšľa nad titulkom, ktorý zbadal v novinách: Fico je štvaná zver. „V denníku, ktorý sa tvári ako noviny pre intelektuálnejšiu časť spoločnosti, som si prečítal titulok, ktorý sa presne takto začína,“ začal Draxler.

„Ak ide o Fica, je nielen dovolené hovoriť o ňom v kontexte zveri, je to dokonca presne v štýle tých neurotických výrokov formátujúcich konkrétneho človeka pre verejnosť, ktorých produkciu považujú mnohí novinári za jednu zo svojich hlavných misií. Pritom toto je niečo, čo každý zdravo uvažujúci človek vidí a na našich médiách mu to prekáža. Pokrytectvo a manipulácia.“

Pri rozhovoroch bolo cieľom zosmiešnenie

Draxler si spomenul na svoje prvé rozhovory, keď sa stal ministrom školstva. Vtedy vecne vysvetľoval svoje zámery. Ale hneď jeden z jeho prvých rozhovorov bol zosmiešňujúci. „Aj keď, toto som aj vopred predpokladal, vzhľadom na to, že to bolo pre .týždeň, čo je naozaj médium ryjúce do každého, kto nie je členom kaviarenských úderiek. Presnejšie, rozhovor ani tak nie, ale vyšla k nemu nejaká hlúpa karikatúra mňa ako nejakého komsomolca alebo niečo podobné, a ešte nejaký zúrivý komentár, ako to, že idem slúžiť Smeru a podobné hlúposti.

Najviac mi na tom prekážalo, že sa takto jednoducho nedala rozvinúť diskusia o niečom pre krajinu tak dôležitom, ako je školstvo. Iste, boli aj novinári špecializovaní na školstvo, s tými boli úplne normálne, vecné vzťahy. Tí väčšinou chceli nejaké informácie k aktuálnemu dianiu: kedy sa do parlamentu predloží nejaký zákon, ako ide ministerstvo reagovať na nejaký problém v teréne, a podobne. Ale akonáhle o rozhovor žiadal niekto z trochu „politickejších“ novinárov, väčšina otázok sa točila okolo politických klebiet a póz.“

Odborníci bez reálnych skúseností

Draxler hovoril, že novinári a aj niektorí aktivisti majú svojich odborníkov. Ľudí, čo si niekde niečo prečítali a už hlásajú, ako to funguje v bájnom zahraničí. „Takto je to ale pri mnohých iných témach. Táto krajina má veľmi veľa problémov, ktoré treba riešiť, ale aj seriózne médiá zvyčajne fungujú ako bulvár pre kaviareň. (...) Okrem toho, že sa potom nerieši kopa reálnych problémov krajiny, vzniká aj úplne bizarný obraz politiky u verejnosti. Extrémom sú potom úplne hlúpe, ale mimoriadne vplyvné nezmysly, ako kniha a film Sviňa. Ktorým ale reálne ľudia veria, práve preto, že sú na to skvele pripravení médiami.“

Draxler ďalej píše o svojich skúsenostiach so Smerom: „Verte mi, ani za vládnutia Smeru to nebolo tak, že ľudia hlavne niekde sedeli a špekulovali, kde čo ukradnúť, ako zorganizovať nejakú zbohatlícku party a podobne. Drvivá väčšina času, ktorý ministri, ešte aj tí menej výkonní, o ľuďoch naokolo ani nehovorím, na niečo vynakladali, sa týkala miliónov detailov ohľadom riadenia rezortu, legislatívnej práce a podobne. Je to proste tak.

Médiá vytvárajú aj obludný obraz spoločnosti

To, že sa popri tom (!) diali aj iné veci, je niečo, čo treba normálne vyšetriť, ľudí prípadne potrestať. Ale tu sa vytvoril úplne chorý obraz práce pre štát a navyše, občania sa cielene roky vychovávajú k tomu, aby hlavne vedeli šťavnato nadávať na politikov a viniť ich za všetky problémy sveta. To je zničujúce nielen pre tých politikov. Aj pre ľudí a ich morálku.“

„Opakujem už po tisíci raz: bez zmeny fungovania médií sa nám tu nikdy nepodarí fungovať naozaj efektívne a konštruktívne,“ uzatvára svoje zamyslenie aktivista Draxler.