Situácia už je alarmujúca! Stovky lekárov a sestier totiž odchádzajú nielen z nemocníc ale aj z ambulancií. A to malo Slovensko nedostatok zdravotníkov ešte pred pandémiou.
Počty lekárov a sestier z mesiaca na mesiac klesajú, kým, naopak, počty pacientov stúpajú. Zdravotná starostlivosť v niektorých zariadeniach funguje aj vďaka ochote zdravotníkov pracovať počas obrovského množstva nadčasov, píše portál 1pluska.sk.
Od 1. januára 2021 odišlo zo systému 1 501 sestier a pôrodných asistentiek. „Vzhľadom na to, že už pred pandémiou chýbalo viac ako 14-tisíc sestier a pôrodných asistentiek, je azda každému jasné, že pri takomto nedostatku sa nedokážu kvalitne postarať o pacientov,“ uviedla prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
Medzi najčastejšie dôvody odchodu zdravotníkov patria vysoký vek, nízke platy, zlé pracovné podmienky alebo jednoducho vyčerpanosť. „Medzi najdôležitejšie patrí ich nedostatočné odmeňovanie, permanentné preťažovanie aj nevyhovujúce pracovné podmienky,“ vysvetlila Lazorová.
„Mám veľa kamarátok, ktoré odišli do zahraničia hlavne pre peniaze a sú tam veľmi spokojné. Sestry sú veľmi vyhorené, majú veľa práce, keďže je ich nedostatok. Keby bolo lepšie finančné ohodnotenie, bolo by aj viac sestier v systéme,“ myslí si sestra Petra Sekulová z ambulancie v Spišskej Novej Vsi.
Sestry už dva roky nevie zohnať Marta Dufalová, šéfka ošetrovateliek v centre v Prešove, ktoré sa stará o postihnuté deti. „Bojujeme s nedostatkom sestier, asi dva roky naháňame sestry, ktoré odišli do dôchodku, a nové nemôžeme zohnať. Je to aj tým, že v zariadeniach sociálnych služieb sú sestry ohodnotené trochu nižšie ako v nemocniciach,“ povedala portálu ďalšia sestra.
Nedostatok personálu sa týka celého Slovenska a všetkých profesií. „Na východnom Slovensku je zase väčší problém s lekármi. To znamená ‚oddelenia sa maľujú‘, jednoducho zanikajú ‚samozánikom‘ a náhrada nie je,“ priblížil portálu Marián Petko, šéf Asociácie nemocníc Slovenska.
„Mnoho zdravotníkov neodchádza do zahraničia, ale odchádza zo zdravotníctva. Či sú to sestry, alebo lekári, idú proste robiť niečo úplne iné. Sestra môže ísť pokojne robiť čašníčku, pokladníčku, naopak to nejde. Zdravotníci sú takí vyhorení a takí znechutení systémom, že nám nemusia ani odísť do zahraničia, môžu s celou medicínou skončiť,“ upozornila Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov.
Problémom je aj vysoký vek zdravotníkov. „Jedna tretina lekárov v ambulantnej sfére má nad 60 rokov. Čo urobia ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku? Asi zrejme položia licencie a pôjdu preč,“ naznačil Štefan Zelník z Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení.
„Nielenže sa predĺžia čakacie lehoty, ale možno sa niektorí pacienti na vyšetrenie ani nedostanú. Zvyšuje sa úmrtnosť ochorení práve na zanedbané veci, zvyšuje sa počet infarktov, cievnych mozgových príhod, nádorových ochorení,“ varuje Zelník.
Takmer všetky zdravotnícke organizácie sa už v októbri ostro vyhranili k nízkemu rozpočtu na budúci rok. „Pokiaľ štát nezmení svoj prístup k financovaniu ambulancií, o niekoľko rokov už nebudeme poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, ako sme boli zvyknutí, nebude dostupná pre všetkých. Budú tu zbytočne trpieť a možno aj zomierať občania Slovenska vo všetkých vekových kategóriách od malých detí až po seniorov,“ zdôraznila Orosová.