"Fenomén Grétka" som zaregistrovala pred pár rokmi preto, lebo dievčinka v piatky nechodila do školy. Sadla si pred nejakú švédsku vládnu inštitúciu, aby upozornila na klimatické zmeny na planéte. 

Už som bola "stará fotrica"

Asi som už nebola najmladšia, lebo tento spôsob upozorňovania na problémy svetovej klímy mi pripadal dosť čudný. Moji rodičia by mi v tom veku s najväčšou pravdepodobnosťou povedali niečo v zmysle "OK, manifestuj si, čo chceš, ale až keď si splníš svoje povinnosti". A medzi ne patrila v prvom rade škola. "Blicnúť si" s požehnaním rodičov? Nepredstaviteľné. Teda aspoň pre mňa. No dobre, ja som stará konzerva vychovávaná v 80. a začiatkom 90. rokov. Dnes sú nepochybne dôležitejšie veci, ako vzdelanie. Ups... Veď autority majú plné pusy toho, aké je dôležité. No veď hovorím, stará konzerva. 

Bolo mi sympatické

To, čo Grétka hovorila, mi bolo sympatické. V časoch, keď Grétka a jej rovesníci "ťahali káčera po pieskovisku" (nie, nezhadzujem ju, všetci sme boli deťmi), som chodila po komárňanských lekárňach s prosíkom, aby mi zobrali staré lieky, prázdne blistre a podobne. Bola taká tuším "až" jedna. Rovnako som po elektro predajniach chodila s taškami so starými batériami, káblami či inými vecami, tie nebrali vôbec. Do obchodu som nosila "babkovskú" plátenú tašku, prípadne "stokrát" použitú igelitku. Takže som si len hovorila, že "múdro vravíš, dievčinka". 

Vzala to do rúk EÚ

A keď to zobrala do rúk EÚ, zrejme vtedy vznikol síce škaredý, ale výstižný výraz "ekoteroristi". To sú tí ľudkovia, čo si smiešne myslia, že autá sú zlo, ale v obchodnom reťazci sú schopní urobiť scénu, lebo nemajú čerstvé liči. Ich mozgovňa asi nemá kapacitu na to, aby domyslela, že teleport zatiaľ existuje len v amerických filmových trhákoch. A teda to ich liči sa musí tisíce kilometrov doviezť na lodiach a na autách, ktoré teda určite nie sú ekologické.

To sú tie čisté duše, čo by z miest najradšej vylúčili dopravu, ale raz za rok sa letecky pokojne vyberú na dovolenku, najlepšie na iný kontinent.  A tak by sa dalo pokračovať. Avšak späť ku Grétke.

Hurá! Ozvala sa!

A to hneď v súvislosti so slezinou "hláv pomazaných" v Glasgowe. Podľa jej slov zmena nepríde od politikov, ale od jednotlivcov. Nuž, milá Grétka, takto ti poviem. Ja; ty; môj sused; teta Božka spoza pokladne v miestnom železiarstve; vodič autobusu na linke Zelený Kostol - Modrá Voda - Veľký Kopec a späť; či pestovateľ zemiakov zo Spišského neviem čoho... my všetci môžeme začať triediť papier na ten s farebnou potlačou a neviem aký, môžeme mať doma kompostéry, môžeme si v obchode na oslavu kupovať radšej rozložiteľný riad, ako ten plastový...

Pochopiť musia tí, čo na tom zarábajú

Pochopiť to musia aj tí, ktorí na tom celom zarábajú. Vieš, milá Grétka, z mojej (stokrát použitej) igelitky, ktorá "umrela na únavu materiálu", sa svetu nič nestane, lebo ju hodím do správneho kontajnera. Lenže musím ťa sklamať. Čo s tonami odpadu, ktoré vyspelé krajiny vyvážajú do tých menej vyspelých, kde sa ten odpad trebárs spáli a popolček z toho sa prúdením vzduchu vracia aj tam, kde odpad vznikol? Celkom by ma zaujímalo, ako by si riešila "ekologickú" elektromobilitu. Lebo, vieš, tie super-vysoko-ekologické autá ešte neprejdú ani pol metra a už sú vysoko neekologické. Tá súčiastka vyrobená v Rumunsku, hentá v Číne, tamtá v Nemecku, hentá kdesi, čo ja viem v Južnej Amerike... A sme zase pri tom nešťastnom teleporte. 

Tak mi, prosím ťa, nehovor, že jednotlivec má myslieť ekologicky, lebo osobne si neviem predstaviť, akú uhlíkovú stopu spravia vyššie zmienené hlavy pomazané už len presunom svojich ansámblov na trebárs konferenciu v Glasgowe. 

Ďakujem ti a prajem ti, aby si mohla vnímať aj trošku iné súvislosti.