"Niekto si tu z nás verejne robí srandu a prechádza mu to. Zjavne sa novinárovi stačí opýtať a uspokojí sa s akoukoľvek odpoveďou. Modly sa neradno dotýkať inak, ako s posvätnou úctou," píše na svojej stránke na sociálnej sieti R. Bránik.

Bezchybná Lipšicova previerka

"V rozhovore s aktuálnym riaditeľom Narodného bezpečnostného úradu padla aj otázka: “K spochybňovaniu postupov NBÚ dochádzalo naposledy len pred pár mesiacmi, a to keď úrad vystavil previerku pre Daniela Lipšica. Pripadalo vám vtedy štandardné, že minister práce žiada preveriť Lipšica ako svojho poradcu, hoci s ním jeho rezort nemal uzavretý žiadny kontrakt?” cituje Bránik a následne uvádza aj odpoveď pána Konečného: “Žiadosť o vykonanie previerky spĺňala všetky zákonom stanovené formálne náležitosti, výsledok preverovania už pozná prakticky celé Slovensko a osobitný kontrolný výbor parlamentu, ktorý mal k dispozícii – a to zdôrazňujem – všetky podklady z jeho previerky, konštatoval, že bola vykonaná štandardne a bezchybne. Úrad nemá právomoc skúmať, či bola žiadosť o previerku pána Lipšica odôvodnená, alebo nie. Mediálny humbug okolo previerky pána Lipšica bol ukážkovým príkladom neznalosti zákona a praxe medzi novinármi.”

Tenký ľad

Bránik vo svojom statuse vysvetľuje (a preto ho presne citujem):

§ 8 Povinnosti vedúceho
"1, Ochranu utajovaných skutočností je povinný zabezpečiť V ŠTÁTNOM ORGÁNE štatutárny orgán.”
Kde v našej legislatíve, či kdekoľvek vo vesmíre minister práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný - či hoci len smie - zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v Úrade špeciálnej prokuratúry? Nikde. Je minister práce štatutárnym orgánom Úradu špeciálnej prokuratúry? No nie je. Národný bezpečnostný úrad bol povinný skúmať, či sa konkrétna osoba bude smieť oboznámiť s prísne tajnou skutočnosťou iba v pôsobnosti MPSVaR.

“(2) Vedúci najmä: c) zabezpečuje kontrolu ochrany utajovaných skutočností VO SVOJEJ PÔSOBNOSTI.”
Kde v našej legislatíve nájdeme čo i len zmienku o tom, že utajované skutočnosti Úradu špeciálnej prokuratúry spadajú do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny? Ak tušíte, že nikde, tušíte správne. Pozitívne osvedčenie pre MPSVaR neoprávňuje jeho držiteľa oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ÚŠP. Bodka.

“g) URČUJE navrhovanú osobu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (ďalej len „navrhovaná osoba“) a zrušuje takéto určenie, určuje ROZSAH A POTREBU oboznamovania sa osôb s utajovanými skutočnosťami a ZABEZPEČUJE ICH OBOZNAMOVANIE sa s právami a povinnosťami podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie”
Kde v našej legislatíve možno nájsť právomoc ministra práce, sociálnych vecí a rodiny určiť osobu a rozsah a potrebu jej oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami v pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry? Už nielen tušíte, už celkom isto viete; nikde. Ako by minister práce vôbec mohol zabezpečiť oboznamovanie sa s utajenkami ÚŠP, keď ku nim sám nemá prístup a ani právo sa s nimi sám oboznamovať?

“(3) Ak sa má osoba stať VEDÚCIM a má byť určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, žiadosť na vykonanie bezpečnostnej previerky podľa odseku 2 písm. f) predloží ten, kto takú osobu za vedúceho vymenúva, volí alebo inak ustanovuje do funkcie.”
Vymenúva, volí, alebo inak ustanovuje do funkcie šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry minister práce sociálnych vecí a rodiny? Nie. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny smie žiadať o bezpečnostnú previerku iba pre osoby, ktoré sa majú oboznamovať s konkrétnymi utajovanými skutočnosťami týkajúcimi sa jeho rezortu. Milý detail; minister žiadal o previerku na stupeň “prísne tajné,” hoci v zozname utajovaných skutočností jeho rezortu takýto stupeň utajenia pri žiadnej z nich nenájdete." Toľko

Zneužívaná neznalosť

Ľudia venujúci sa utajovaným skutočnostiam Podľa Bránika často využívajú a neraz zneužívajú nízke povedomie verejnosti o tom, ako to funguje. Nevedia, že ak je niekto držiteľom osvečenia na stupeň “prísne tajné” vôbec to neznamená, že sa môže kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek oboznamovať s akýmikoľvek utajovanými skutočnosťami. Často vôbec netušia, že aj pri tomto stupni existujú  regulácie a obmedzenia. "A potom im možno veľmi ľahko nabulíkať, že s previerkou PT získanou pre potreby ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny možno ľahkým krokom vstúpiť do sveta skutočností utajovaných Úradom špeciálnej prokuratúry. Nuž, nemožno."

Alebo možno? 

"Veď sa to stalo. Na Slovensku. Skúste si čosi také v civilizovanej krajine a z vášho pohodlného vyhriateho kresla sa stane v priebehu okamihu katapult," varuje Bránik. A dodáva: "Skúška správnosti: zájdite za kamarátom, ktorý náhodou vedie nejakú štátom zriadenú organizáciu. O tom, čo je utajovanou skutočnosťou, rozhoduje jej pôvodca, takže môže dať do utajenia prakticky čokoľvek okrem zopár zákonom zakázaných informácií. No a potom sa s ním dohodnite, aby si od NBÚ vyžiadal vašu previerku na stupeň utajenia prísne tajné, hoci ním vedená organizácie takúto skutočnosť ani neutajuje. Potom tú previerku získajte v expresnom termíne. No a potom nabehnite s novotou voňajúcim lajstrom trebárs na zalegendované pracovisko Vojenského spravodajstva a vyžiadajte si od nich k nahliadnutiu všetky prísne utajované skutočnosti. A potom uvidíte, čo sa stane. Nech už to bude akokoľvek bizarná skúsenosť, životnosť vašej previerky sa bude odvtedy počítať na minúty a k tomu vám ešte priložia nejaké to stíhanie za vyzvedanie," upozorňuje Bránik tých, ktorí by si na to predsa len trúfli.

Čo je dovolené bohom...

Na záver však konštatuje: Ale v tejto krajine sme si dávno zvykli, že: quod licet lovi, non licet bovi.