Jana Šturdíková je mladá fotografka. To dnes nie je takmer nič výnimočné, akurát že táto mladá žena sa zameriava na staré šľachtické sídla, z ktorých mnohé sú už schátrané. O jej zaujímavej knihe písal aj magazín Forbes.
Ku kaštieľom sa po šľachtických rodoch, ktoré sa o ne ako dedičia starali po stovky rokov, dostal väčšinou štát. Niektoré slúžili ako detské domovy, liečebne, ale aj ako sklady zberných surovín. 30 rokov po prevrate sa síce mnohé dostali do rúk súkromných vlastníkov, no náklady na rekonštrukciu sú neúnosné.
Rekonštrukcie boli robené veľmi necitlivo a podľa toho, na čo mali slúžiť. Družstvá z nich mnohokrát mali sýpky, ale aj garáže a podľa toho prebehla aj rekonštrukcia. Ak tam bola umiestnená škôlka, či nemocnica, tak sa priestory prispôsobili potrebám konkrétnej inštitúcie. Určite sa neprihliadalo na ne ako na pamiatky.
je názov knihy fotografií Jany Šturdíkovej, na ktorých sú práve rôzne kaštiele. Kniha vznikala sedem rokov - autorka chcela dosiahnuť uniformné prostredie, aby boli všetky stavby rovnako nasvietené. Navyše fotila hlanve v neskorej jeseni a skorej jari, aby vegetácia nezakrývala stavbu.
Je jedným z najväčších palácov na Slovensku. Jeho zaujímavosťou je, že na pôvodnej stavbe bolo 365 okien, 52 miestností a sedem brán.
Za socializmu kaštieľ slúžil ako sklad koží a peria. Súčasní majitelia sa snažia dať ho do poriadku, no škody sú obrovské