Problém s plynom trvá už mesiace, no posledné dni postavili celú Európu do pozoru! Ešte minulý týždeň komodita atakovala minimá z polovice septembra, keď ceny zemného plynu náhle vzrástli o 11 percent. Naše peňaženky to pocítia takmer pri všetkom, no politikov to zrejme vôbec nezaujíma! Upozorňuje pre portál HN šéf Dusla Šaľa Petr Bláha.
Plynová stopka
Z ruského polostrova Jamal na severozápade Sibíri, ktorý sa rozprestiera na jednom z najväčších ložísk zemného plynu na svete, putuje denne do Európy cez Bielorusko takmer sto miliónov kubických metrov tejto strategickej komodity. Prietok na stanici v nemeckej obci Mallnow ležiacej na poľských hraniciach sa však v sobotu ráno zastavil.
Trhy zaplavila panika a plyn v reakcii zdražel o 11 percent na 72 eur za megawatthodinu. Pritom ešte pred rokom stála len 14 eur. To ohrozuje, samozrejme, aj slovenský priemysel.
Duslo Šaľa beží na technické minimum a dennodenne zvažujú vypnutie výroby. Z tohto dôvodu bude chýbať obrovské množstvo hnojív, čo sa prejaví na ich cene aj na produkcii poľnohospodárov, píše portál.
„To je efekt snehovej gule a zákazník ho pocíti v peňaženke. Politikov to však zrejme vôbec nezaujíma,“ uviedol šéf Dusla Šaľa Petr Bláha.
Ohrozený je celý priemysel
Plyn je pre výrobcov hnojív ako Duslo vstupnou surovinou. Plyn spotrebúvajú aj výrobcovia elektrickej energie a tá aj z tohto dôvodu raketovo rastie. Problémy to spôsobuje Železiarňam Podbrezová.
Zatvorenie zase okrem Dusla zvažuje aj žiarske Slovalco a výrobu už obmedzili v oravských OFZ.
Pomoc priemyslu nie je témou dňa
Pre Duslo môže byť aktuálna situácia posledným klincom do rakvy. O prípadnom konci výroby fabriky sa pritom hovorí už dlhšie. Podľa portálu chemička roky avizuje, že má možnosť slovenské podnikateľské prostredie porovnávať so sesterskými podnikmi v Maďarsku či Česku a Slovensko z tejto rovnice vychádza nonstop suverénne najhoršie.
Avšak zrejme nikdy nebol tento scenár reálnejší ako v týchto dňoch. Konkurenti po celej Európe aj u našich susedov totiž vypínajú alebo obmedzujú svoje produkčné kapacity. A to majú pritom priemerne takmer desaťkrát vyššie kompenzácie energií, ako je to u nás.
Slovenský priemysel sa ani v aktuálnej situácii nedočkal vyššej kompenzácie z envirofondu, v ktorom je nahromadená už viac ako miliarda eur. Kompenzácie energií sú pritom u nás na úrovni dvoch percent. V Európe je priemer deväťnásobne vyšší.
Vedenie Dusla pritom podľa vlastných slov iniciovalo stretnutie so šéfom rezortu financií Igorom Matovičom mnohokrát. „Nikdy sa s nami nestretol. Nemám pre to vysvetlenie. Asi nemá záujem alebo má obavy, že by mu tunajší podnikatelia nastavili zrkadlo,“ konštatuje Bláha.
Efekt snehovej gule
Výsledkom aktuálnej situácie bude nedostatok a zdražovanie hnojív. To však zasiahne množstvo sektorov, predovšetkým poľnohospodársky.
„Normálne zmýšľajúcemu človeku dôjde, že bude menej potravín a možno aj v nižšej kvalite. Takže pravdepodobne bude rásť cena potravín aj krmív pre zvieratá. Z toho vychádza, že porastie tiež cena mäsa. To je efekt snehovej gule a zákazník ho pocíti v peňaženke,“ tvrdí Bláha. Politikov však zrejme táto situácia vôbec nezaujíma.
V problémoch sa ocitajú však i ďalšie odvetvia. Napríklad pre logistiku vzniká pri výrobe hnojív ako vedľajší produkt takzvané adBlue. Bez neho novšie kamióny, vlaky, lode, autá aj poľnohospodárske stroje nenaštartujú.
Problémom môže byť aj nedostatok CO2, ktoré sa vo výrobe zachytáva. To sa následne používa na sýtenie limonád, pri operáciách v zdravotníctve aj na bitúnkoch. Nedostatok tak môže znamenať problém pre nápoje, pacientov aj mäsospracovateľský segment.